Stačí uhol pohľadu a z práce doručovateľky je wellness

Chcela by som sa poďakovať životu a tiež odvahe pani vedúcej na našej pošte. Keď mi ako nezamestnanej pri priehradke povedala, že vo vedľajšej dedine hľadajú doručovateľku, choďte sa tam pozrieť, vo vnútri to bol pre mňa šok a otázka – ja a robiť doručovateľku??? Tak som tam zašla a od júna som tam zamestnaná. Po kríze – keďže táto dedina veľmi strieda doručovateľky (náročný kopcovitý terén a domy veľmi chaoticky očíslované) – som si povedala, že ja to vydržím aspoň rok. Beriem to ako wellness, pretože najskôr robí hlavne hlava pár hodín, potom telo a cítim sa už teraz – keď som to spoznala všetko viac –  veľmi dobre. Často po odchode domov až „blažene“, vyšportovane, spokojne – každý deň je iný,  aj keď rovnaká cesta, človek stretáva rôznych ľudí, zažíva rôzne situácie… Je to skutočne veľmi fajn práca, obohacuje to človeka na všetkých úrovniach, má pocit, že je pre niekoho užitočný. Hoci táto pozícia je v očiach ľudí často podceňovaná, ja hovorím, že je to ako mama – mať nadhľad nad viacerými vecami, byť odovzdaná, ochotná, najlepšie láskavá… Upevňuje to v človeku prítomnú existenciu – práca vyžaduje dobrú pozornosť, sústredenosť. Jednoducho ďakujem za to, že sa to zariadilo tak, že tam teraz pracujem. Dostávam veľmi veľa a snáď cezo mňa aj iní ľudia. Verím, že tu ešte čo-to vnútorne podrastiem, veď každý deň sme tu na zemi presne preto. Prajem všetko priaznivé.

Mária, Trnava a okolie

PS: Ak má niekto vyhorenie v práci, nech si to kľudne príde vyskúšať na poštu, je to vlastne ako liek pre dušu i telo. Ďakujem za všetko a už teraz sa teším, keď dostaneme elektrický  bicykel… veď aj čísla nepočítame na prstoch, ale máme počitače 🙂

Mária, spokojná poštárka