13. septembra 2020 sa uskutočnilo v Prešove podujatie nášho mesta OBJAVOVANIE PREŠOVA. V tomto roku bola témou podujatia Pošta a jej história.
Týmto chcem poďakovať manažérke obvodu Prešov IV pani Ing. Sabadošovej Cecílii, vedúcej pošty Prešov 1 Ing. Fujdalovej Renáte a vedúcemu back office na Pošte Prešov 1 Ing. Tumidajovi Petrovi, za dôkladnú prípravu, zabezpečenie samotnej obhliadky Pošty Prešov 1 a sprístupnenie objektov v nedeľu, aj napriek tomu, že uvedená pošta je v tom čase zatvorená.
Osobitné poďakovanie patrí inšpektorke ochrany poštovej siete Mgr. Miroslave Mihalíkovej, ktorá dohliadala nad bezpečnosťou sprístupnenia uvedených priestorov. Zároveň ďakujem sprievodkyni pani Darine Petranskej, kurátorke akcie, ktorá uvedenú prehliadku pripravila a viedla.
Dozvedeli sme sa veľa nových informácii z dejín prešovského poštovníctva, ako pošta fungovala a kde všade sa nachádzali jednotlivé pošty.
Ing. Jozef Bujňák, riaditeľ RR Prešov
Z dejín prešovského poštovníctva
Prvá písomná zmienka o Prešove pochádza z roku 1247, ale správy o poštových službách v našom meste pochádzajú až z neskorších období. V súvislosti so založením spoločenstva piatich východoslovenských miest, čiže Pentapolitany v roku 1412 sa dozvedáme, že medzi Prešovom a Košicami, Bardejovom, Levočou a Sabinovom prebiehala veľmi čulá poštová komunikácia. V stredoveku doručovali poštové zásielky posli, a to peší alebo jazdci na koňoch. Organizovaná poštová služba sa rozvinula až v novoveku, keď panovník Ferdinand I. Habsburský zreorganizoval v Uhorsku štátnu správu a zintenzívnil rozvoj poštovej služby. V roku 1527 vznikla z jeho popudu poštová linka s desiatimi poštovými stanicami, spájajúca Budín a Viedeň. O čosi neskôr bola sfunkčnená poštová trasa medzi Viedňou a Bratislavou, ale na východ terajšieho Slovenska sa pošta oficiálnou štátnou linkou dostala až oveľa neskôr. Od roku 1556 začala fungovať riadna štátna linka spájajúca Bratislavu s Košicami, a to je obdobie, kedy sa po prvýkrát spomína medzi šestnástimi poštovými stanicami novozaloženej linky aj mesto Prešov. Po prekonaní horského masívu Braniska sa posol zastavil v poštovej stanici v Širokom, krátko na to bola táto stanica preložená do Bertotoviec. Potom nasledoval už samotný Prešov a do cieľovej stanice v Košiciach bolo ešte jedno zastavenie v Drienove. I tu však postupne došlo k zmene a isté obdobie fungovala poštová stanica v Chabžanoch, čo je miestna časť Lemešian. Poštové stanice v tomto období boli zriaďované v zájazdových hostincoch, kde sa posol mohol občerstviť, oddýchnuť si a vymeniť koňa. Menšie stanice mali k dispozícii po dva kone, ale Prešov sa radil medzi väčšie a dôležitejšie stanice s troma koňmi. Celkovo bolo na tejto trase k dispozícii 66 koní. Poštovú linku medzi Bratislavou a Košicami začal budovať Matej Taxis, syn dvorného poštmajstra Antona Taxisa a dokončil ju Peter Paar. Kde presne bola poštová stanica umiestnená v samotnom Prešove, to s určitosťou povedať nevieme. Predpokladáme však, že to mohlo byť v niektorom zo zájazdových hostincov blízko Hornej či Dolnej mestskej brány.
Postupne vznikali ďalšie poštové linky, týkajúce sa aj Prešova. Od r. 1790 jestvovala poštová trasa z Viedne do Prešova, tu odbočila na severovýchod a cez Terňu pokračovala do Bardejova, potom smerovala na Duklu a do Haliče. V roku 1829 vznikla súkromná prepravná spoločnosť na trase Pešť, Košice, Prešov. Okrem prepravy poštových zásielok a tovaru sa v jej dostavníkoch mohli zviesť aj cestujúci. Práve touto linkou prišiel do Prešova v roku 1845 z Pešti známy básnik Sándor Petőffi.
V daňových knihách Prešova sa od 18. storočia objavuje pri niektorých menách aj povolanie poštmajster. Preto vieme, že v roku 1742 vlastnil dom na Hlavnej 108 „Dominus Viktor Bernard Karsch, nobilis, Magister postarum“. Poštár menom Nebesta býval začiatkom 18. storočia na dnešnej Hlavnej ul. č. 77, kde dlhé roky potom bola lekáreň. Z roku 1787 sa zachoval údaj o židovskom poštmajstrovi Wolfovi Herscherovi, čo dokladá fakt, že reformy Jozefa II. sa skutočne uvádzali do života a takéto výsadné povolanie mohol v slobodnom kráľovskom meste Prešov vykonávať už aj občan židovskej národnosti.
O situovaní poštových úradov v meste Prešov v 2. polovici 19. storočia sa dozvedáme z dobovej tlače a kroniky mesta. V roku 1887 vypukol v meste azda najväčší požiar v histórii, počas ktorého zhoreli aj poštové budovy. Telegrafný úrad s telefónnou centrálou bol v tom čase v Keczerovom dome (dnešná Hlavná 37) a pošta bola o dva domy poniže v Paulusovom dome, dnešná Hlavná 33. Okrem toho vyhorela pošta na opačnej strane ulice oproti Kostolu sv. Mikuláša v Gallotsíkovom dome. Dnes sa tu nachádza Krajské múzeum. Poštmajster menom Magas Lajos s nasadením vlastného života zachránil pokladnicu pošty, aj napriek tomu, že prišiel o celý svoj majetok, ktorý už odniesť do bezpečia nestihol. Ďalší pracovníci pošty vyniesli pušný prach z pivničných priestorov domu a predišli tak oveľa väčšej katastrofe. Súbežne s poštou fungovala v tomto dome aj Poštová sporiteľňa.
V roku 1903 a určite už aj niekoľko rokov pred tým, sídlila Maďarská kráľovská pošta, telegrafný úrad a telefónne stredisko v Urbanovom dome na Hlavnej ul. č. 25 (podľa súčasného číslovania ide o Hlavnú 21). Ešte v roku 1887 vyšlo nariadenie o zlúčení poštových a telegrafných úradov, preto sú tieto ustanovizne už pod jednou strechou. V roku 1900 bola na Hlavnej ul. č. 103 zriadená prvá zberňa poštových zásielok všetkého druhu. Išlo výlučne o zásielky do Rakúska, Nemecka, Bosny a Hercegoviny, kým poštu do ostatných krajín prijímala iba hlavná pošta.
Prvú účelovú poštovú budovu začali stavať v roku1906 v blízkosti zbúranej Dolnej mestskej brány a v máji roku 1908 bola odovzdaná do užívania. Jej oficiálny názov bol 1. Slobodná kráľovská pošta, telegrafný a telefonický úrad.
Dobové noviny Eperjesi lapok o budove napísali: Na prednej strane južnej časti Hlavnej ulice nás víta nádherná budova. Podobá sa skôr na kaštieľ, než na poštový úrad. Štýl stavby je renesančný, v Hornom Uhorsku užívaný v 16. – 17. storočí predovšetkým na honosných meštianskych budovách, kampanilách, vežiach kostolov.
Nárožná budova pošty bola poschodová, popri Hlavnej ulici mala dĺžku 39,55 m, šírku 12,50 m a výšku 13,82 m. Celá stavba, vrátane vnútorného zariadenia stála stotisíc korún. Mimoriadne pôsobivá poštová budova zanikla počas bombardovania mesta sovietskym letectvom v decembri roku 1944 .
Druhú účelovú poštovú budovu v Prešove postavili v roku 1941 – 1946 podľa návrhu architekta Jána Strapca, a to neďaleko predchádzajúcej pošty z roku 1908 a budovy Justičného paláca od architekta Emila Belluša (1940-1942). Budova je situovaná na nároží dnešnej Masarykovej ulice a Ulice kpt. Nálepku. Hlavná poštová hala siaha cez dve podlažia a vstup do nej akcentuje nad dverami výtvarné dielo kameňorytu s kolorovaným vrypom od akad. mal. Júliusa Nemčíka z roku 1944. Dielo tvoria štylizované postavy krojovaných mladých ľudí a jeho obdoba sa objavuje ešte raz v južnej časti budovy, kde bola kedysi škola.
V povojnovom období vznikla tzv. Malá pošta v budove na Hlavnej ul. č. 146, vedľa nárožnej lekárne, zriadenej v roku 1907. Zoznam historických pôšt v Prešove uzatvára iba nedávno zrušená Staničná pošta.
Darina Petranská, kurátorka
