Slovenská pošta vydala v piatok 21. januára 2022 poštovú známku „Svetová výstava EXPO 2020 Dubai“ s nominálnou hodnotou 2,10 €.
Poštová známka rozmerov 44,4 × 27,2 mm, vrátane perforácie, vychádza vo forme upraveného tlačového listu so 4 známkami a medzihárčím. Známku vytlačila ofsetom v kombinácii s technológiou nanoreliéfnej razby spoločnosť Tiskárna Hradištko, s.r.o. Motívom poštovej známky je reverz vzácnej arabskej mince Hárúna Ar-Rašída (r. 797), nájdená na svahu Bratislavského hradu, ktorá reprezentuje obchodné kontakty medzi našimi krajinami od 8. storočia. Minca je zo zbierkového fondu Archeologického ústavu SAV v Nitre.
Súčasne s poštovou známkou bola vydaná obálka prvého dňa s pečiatkou FDC s dátumom 21. 1. 2022 a domicilom mesta Bratislava. Motívom prítlače na FDC je fragment paláca v Raqqe (Sýria), sídlo Hárúna Ar-Rašída okolo roku 796, kde pravdepodobne bola vyrobená minca nájdená pod Bratislavským hradom. Motívom medzihárčia je oficiálne logo Slovenskej republiky na svetovej výstave EXPO 2020 Dubai. Na FDC pečiatke je arabský dirhem s portrétom Hárúna Ar-Rašída z 8.storočia. Prítlač na FDC vytlačila technikou ofsetu spoločnosť BB PRINT, s.r.o. Autorom výtvarného návrhu poštovej známky, FDC a FDC pečiatky je Doc. Igor Benca akad. mal.
Svetová výstava EXPO 2020 DUBAI, ktorá sa mala konať v roku 2020, ale jej otvorenie bolo presunuté z dôvodu celosvetovej pandémie COVID-19 na 1.10.2021, sa nesie v duchu futuristickej budúcnosti. V súvislosti s konceptom prezentácie nových technológií sa Slovenská pošta rozhodla podporiť slovenskú účasť na svetovej výstave po prvý raz konanej v arabskej krajine, vydaním poštovej známky vytlačenej unikátnou technológiou nanoreliéfnej razby. Motívom poštovej známky je revers vzácnej arabskej mince zo zbierkového fondu Archeologického ústavu SAV v Nitre. Pri jej výbere spolupracoval významný slovenský numizmatik a dlhoročný pracovník Archeologického ústavu SAV PhDr. Ján Hunka, ktorý dňa 8.2.2021 zomrel na následky ochorenia COVID-19. Vzhľadom na úctu k jeho pamiatke uvádzame v plnej citácii jeho text:
„Sedemnásť milimetrov veľký a 3,364 g ťažký medený fals bagdadského kalifa Hárúna-al-Rašída (763-809) našli I. Žundálek a M. Soják pri prieskume južného svahu hradného kopca Bratislavského hradu 8. apríla 1992. Mincu typologicky určil V. Suchý z Bratislavy a jej originalitu overil V. Novák z Náprstkovho múzea v Prahe. Podľa ich analýz tento peniaz vyrobili v neznámej mincovni v 181. roku hidžri, čiže v roku 797 nášho letopočtu. Spomenutá minca je najstaršou slovenskou pamiatkou dokladajúcou vzájomné kontakty s kupcami a obchodníkmi, ktorí prechádzali arabskými oblasťami. Poukazuje na politický a hospodársky význam slovanskej Bratislavy, dôležitého obchodného centra na rieke Dunaj na prelome 8. a 9. storočia. Je pravdepodobne jedným z mála dôkazov o existencii diaľkových obchodných ciest medzi Bagdadským kalifátom a Franskou ríšou v čase vlády Karola Veľkého (768-814) a Hárúna-al-Rašída. Je výnimočným nálezom aj na území celej Karpatskej kotliny, lebo z tejto oblasti boli doposiaľ zistené len tri nálezy, ktoré obsahovali spolu 12 zlatých dinárov a strieborných dirhemov z 8. storočia“. (Citované podľa – Hunka, Ján: Nálezy arabských mincí z 8. – 14. storočia na Slovensku a ich možná historicko-numizmatická interpretácia. In: Zborník SNM Archeológia, Supplementum 2. Bratislava 2007, s. 153-158.)
Na prítlači FDC sú ďalej zobrazené relikty paláca Hárúna ar-Rašída, nachádzajúce sa v sýrskej Raqqe, kde v roku 796 Hárún ar-Rašíd presťahoval hlavné mesto kalifátu. Motívom FDC pečiatky je nakoniec drachma s portrétom Hárúna ar-Rašída vyrobená mincovňou Zarjan medzi rokmi 775-809.
Martin Vančo, Ján Hunka (†)