POČIATKY ORGANIZOVANÉHO POŠTOVNÍCTVA V EURÓPE 16. STOROČIA
Príslušníci rodu Tasso založili už v 14. storočí posolskú organizáciu na dopravu zásielok v okolí Bergama, Milána a Brescie, využívanú aj silnou Benátskou republikou a tiež pápežským dvorom. Podnikateľské aktivity rodu Tasso čoskoro presiahli hranice Talianska. V roku 1457 z poverenia cisára Svätej ríše rímskej Fridricha III. Habsburského zriadil Ruggero Tasso jazdecké spojenie z Insbrucku do Štajerska a odtiaľ ďalej do Talianska. Tento rok je považovaný za počiatok ríšskej pošty. Tassovci týmto definitívne presunuli ťažisko svojho podnikania v poštových službách do Nemecka s pevným prepojením na vládnuci rod Habsburgovcov a začali používať aj ponemčenú verziu svojho mena – Taxis. Taxisovcom sa na prelome 15. a 16. storočia podarilo vybudovať dobre organizované poštové spojenie habsburských dŕžav od Neapola a severného Talianska, cez rakúske a juhonemecké krajiny až po Francúzsko a Španielsko. Pre Habsburgovcov sa Taxisovci stali nenahraditeľnými služobníkmi. Toto úzke prepojenie sa prejavovalo napríklad aj tým, že keď bolo potrebné rýchlo, diskrétne a spoľahlivo doručiť najtajnejšie a najdôležitejšie diplomatické a vojenské správy, Taxisovci ich doručovali častokrát osobne. Nie náhodou bolo ich rodinným krédom heslo: „Nepretržite – spoľahlivo!“
Spočiatku bol spôsob prepravy správ budovaný Taxisovcami založený na pôvodnom princípe posolských spojení. To znamená, že peší alebo jazdeckí poslovia doručovali správy od mesta k mestu a od odosielateľa až k príjemcovi. Postupne Taxisovci nahradili všetky dovtedajšie posolské systémy spočívajúce na výkone služby podľa potreby pravidelnými prepravnými spojmi a ustanovili zásady, ktorými sa riadil pri výkone poštových služieb celý personál. Taxisovská pošta vykazovala už veľmi výrazné znaky novovekého podnikania. Do svojej správy prevzali staršie miestne posolské cesty, zriaďovali nové trate a poštové stanice, z ktorých vytvárali navzájom dômyselne previazanú poštovú sieť. Na novozriadených poštových trasách boli vybudované prepriahacie stanice vzdialené od seba 2 – 4 míle (1 míľa mala približne 7,42 km). Posol išiel so zásielkami iba po najbližšiu stanicu, tam ich odovzdal a vrátil sa späť na svoje pôvodné stanovište. Tajné a dôverné zásielky však naďalej dopravoval jeden kuriér až k adresátovi. V prepriahacej stanici si iba vymenil koňa a pokračoval ďalej.
Uhorsko sa na začiatku 16. storočia tiež nachádzalo na prahu novej doby, avšak v tieni permanentného tureckého nebezpečenstva. V roku 1526, v bitke pri Moháči, utrpelo uhorské vojsko od početnejšej a lepšie organizovanej tureckej armády katastrofálnu porážku. Zahynul tam aj kráľ Ľudovít II., posledný z vládnucej dynastie Jagelovcov na uhorskom tróne. Južnú časť Uhorska spolu s hlavným mestom Budín obsadili Turci. Na základe predchádzajúcich dynastických dohôd medzi poľskými Jagelovcami a rakúskymi Habsburgovcami mala uhorská koruna pripadnúť arcikniežaťovi Ferdinandovi Habsburskému. Najbohatší uhorský šľachtic Ján Zápoľský spolu s časťou šľachty sa však s tým nechcel zmieriť a v neprehľadnej politickej a spoločenskej situácii, do ktorej vojensky a tiež diplomatickou aktivitou zasahovali aj Turci, boli napokon korunovaní za uhorského kráľa obidvaja sokovia, Ferdinand Habsburský aj Ján Zápoľský. Toto „dvojvládie“ trvajúce až do smrti Jána Zápoľského v roku 1540 bolo poznamenané častými vzájomnými bojmi a podieľalo sa na hospodárskom úpadku krajiny, ktorá až úmrtím Jána Zápoľského definitívne pripadla Habsburgovcom.
Modernizácia správneho systému si vyžadovala aj novú organizáciu poštových služieb. Staré posolské zriadenie už ani v Uhorsku nemohlo vyhovovať požiadavkám, ktoré nastoľovala pravidelne fungujúca štátna administratíva. Habsburgovcami zavedený poštový systém založený na organizovaných, pravidelných poštových linkách umožňoval úspešné riadenie celej habsburskej monarchie. Habsburská poštová organizácia sa tak stala produktom a doplnkom štátnej administratívy. Poštárske prostredie už v 16. storočí regulovali mnohé panovnícke nariadenia, z nich prvé vydal v roku 1535 Ferdinand I. a po ňom aj jeho nasledovníci. Podľa týchto poštových nariadení a predpisov zo 16. storočia a prvej polovice 17. storočia musel napríklad poštový posol dopravujúci súrne zásielky zdolať za jednu hodinu jednu nemeckú míľu, čo je približne 7,5 km. Zo začiatku pošta ani neprepravovala súkromné zásielky. Až v druhej polovici 16. storočia začali obchodníci, mešťania a ojedinele aj šľachtici využívať služby pôšt. Keďže poštovné ešte nebolo určené, zvyčajne dali poslovi pár grajciarov za doručenie zásielky. Neskôr za dopravu zásielok vyberal poplatky od súkromníkov samotný poštmajster. Nikým nekontrolované poplatky od súkromných osôb tvorili vedľajší príjem poslov a poštmajstrov. Ku koncu 16. storočia sa na poštových linkách začala realizovať aj osobná doprava s požičiavaním koní, ba aj kočov so záprahom.
Prvým hlavným poštmajstrom Uhorska bol Anton Taxis, ktorý tento titul používal už v roku 1530. Po ňom sa uhorským poštmajstrom stal Matej Taxis a ten v rokoch 1552 až 1556 zriadil prvú pravidelnú poštovú linku vedúcu aj cez územie dnešného Slovenska. Po smrti Mateja Taxisa sa stal dvorným poštmajstrom Krištof Taxis, ale s malým vplyvom na uhorské pošty. Tie od roku 1559 spravoval Peter Paar, poštmajster v Bratislave a člen ďalšieho rodu, ktorý odvtedy významným spôsobom ovplyvňoval vývoj poštovníctva v Uhorsku. Po odchode Krištofa Taxisa z funkcie v roku 1564 sa titul hlavného uhorského poštmajstra neprideľoval. Peter Paar bol administrátorom pôšt a medzi jeho úlohy patrilo vyplácanie poštmajstrov na jemu pridelených linkách a staranie sa o riadny chod pôšt. Správu uhorských pôšt postupne preberali ďalší Paarovci (Ján Paar, Pompeius Paar a i.)
Pozn. Článok bol koncipovaný na základe štúdií: Čtvrtník, P. – Galuška, J. – Tošnerová, P.: Poštovnictví v Čechách, na Moravě a ve Slezsku. Knihy 555. Liberec 2008, s. 18-19; Škvarna, D. a kol.: Lexikón slovenských dejín. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá, s. r. o. 2006, 3. vydanie; Varga, A. Pošty a poštmajstri na Slovensku v 16. – 17. storočí. In: Pamiatky a múzeá, 1998, č. 4, s. 8-13; Varga, A.: Prvé storočie organizovaného poštovníctva na Slovensku 1528 – 1624.In: Sborník Poštovního muzea, 1982, s. 76-96.
autor: Mgr. Leo Lichvár, kurátor dejín poštovníctva, Poštové múzeum