Cesty sú neoddeliteľnou súčasťou života človeka, oddávna sú spojnicami ľudských sídiel, po nich prevážali obchodníci tovar a poslovia dopravovali dôležité správy. Význam cestného a poštového prepojenia dôležitých oblastí ríše si uvedomoval aj panovník Ferdinand I. Habsburský. V roku 1528 sa postaral o spojenie Budína s Viedňou trasou s 10 poštovými stanicami, ktorá zanikla o rok neskôr, keď Budín obsadili turecké vojská. Po roku 1531 bolo pravdepodobne zriadené aj poštové spojenie medzi Bratislavou a Viedňou, keďže v Bratislave v júli 1531 obnovila svoju činnosť Uhorská komora.
Hlavnú poštovú linku v Uhorsku založil v rokoch 1552 – 1556 na príkaz panovníka dvorský poštmajster Matej Taxis s úmyslom spojiť Viedeň so Sedmohradskom, ktoré práve v roku 1552 ovládli vojská Ferdinanda I. Z dôvodu tureckej okupácie južných území viedla táto dôležitá poštová linka západným a severným územím dnešného Slovenska, údolím Váhu cez Ružomberok na východ do Prešova a Košíc, odkiaľ pokračovala ďalej na juhovýchod až do sedmohradského mesta Sibiu. Po strate vplyvu panovníka nad Sedmohradskom v roku 1556 zostala na území Slovenska len linka Bratislava – Košice.
Poštová linka bola spočiatku financovaná z vojenskej pokladnice, v roku 1556 sa stala riadnou poštovou linkou vydržiavanou zo štátnych prostriedkov. V roku 1556 boli na nej tieto prepriahacie stanice: Bratislava, Senec, Hrnčiarovce nad Parnou, Hlohovec, Horné Štitáre, Žabokreky nad Nitrou, Nitrianske Sučany, Nedožery-Brezany, Slovenské Pravno, Žabokreky, Nolčovo, Ružomberok, Liptovský Mikuláš, Hybe, Lučivná, Kišovce (dnes miestna časť obce Hôrka), Levoča, Korytné, Široké, Prešov, Drienov, Košice. Táto trasa zostala v podstate počas druhej polovice 16. storočia a celé 17. storočie nezmenená, len niektoré stanice boli zrušené a iné zas otvorené. Zmena staníc však spôsobila len malú korekciu trasy. Okrem spomínaných staníc boli určitý čas v činnosti aj tieto poštové stanice: Bernolákovo, Čataj, Vlčkovce, Smolenická Nová Ves (dnes jedna z častí Smoleníc), Nitrianska Blatnica, Veľké Ripňany, Topoľčany, Chynorany, Horné Vestenice, Prievidza, Rudno, Bertotovce, Chabžany (dnes súčasť obce Lemešany). Na celej linke tak bolo naraz v činnosti obyčajne okolo 23 poštových staníc. Do nich boli zarátané aj dve stanice mimo Uhorska, a to Fischamend a Petronell, obidve ležiace v dnešnom Rakúsku na trase medzi Bratislavou a Viedňou. Od 1. októbra 1558 tieto stanice prešli tiež do kompetencie Uhorskej komory. Administrátorom poštových staníc medzi Bratislavou a Košicami bol od roku 1558 bratislavský poštmajster Peter Paar. Riadil činnosť správcov poštových staníc a vyplácal im peniaze za vykonávané služby. Prostriedky na to dostával od Uhorskej komory. Najskôr mal titul riaditeľ pôšt (praefectus postae), neskôr poštmajster (supremus postarum magister). Po smrti Petra Paara v roku 1582 prevzal správu poštovej linky Bratislava – Košice jeho starší syn Ján Paar, ktorý bol poštmajstrom v rokoch 1582 – 1596.
Neustále sa obnovujúce a pokračujúce boje s Turkami si vynútili zriaďovanie pohyblivých poľných poštových spojov. Za zvláštne poplatky z vojenskej pokladnice ich často organizovali niektorí poštmajstri zo stálych staníc. Ak to bolo možné, poľné spoje sa v určitom bode napojili aj na pravidelnú poštovú linku. V 2. polovici 16. storočia sa cisárske vojská často pohybovali na území dnešného Slovenska od západu na východ. Vojenská posolská činnosť bola preto veľmi čulá, naopak pravidelná poštová doprava v tomto období vykazovala menšiu intenzitu. Aj v 17. storočí zostávala jedinou stálou poštovou linkou na území dnešného Slovenska linka Bratislava – Košice. V 18. storočí sa linka rozvetvovala aj do ďalších regiónov.
V roku 1999 bolo založené občianske združenie s názvom Združenie Magna Via, ktorého cieľom je rôznymi aktivitami priblížiť obyvateľom Slovenska a návštevníkom našej krajiny kultúrnu a historickú hodnotu tejto veľkej poštovej cesty.
Pozn: Článok bol koncipovaný na základe štúdií:
Varga, A.: Pošty a poštmajstri na Slovensku v 16. – 17. storočí. In: Pamiatky a múzeá, 1998, č. 4 s. 8-13; Varga, A.: Prvé storočie organizovaného poštovníctva na Slovensku 1528 – 1624. In: Sborník Poštovního muzea, 1982, s. 76-96; Obert, J. – Tekeľ, J. – Varga, A. – Bartalský, Š.: Monografia česko-slovenských poštových známok. Diel XV. Poštové pečiatky na území dnešného Slovenska od roku 1752 do roku 1918. Bratislava : Zväz slovenských filatelistov, 1994, s. 5-7.
Mgr. Leo Lichvár, kurátor dejín poštovníctva, Poštové múzeum