Veľký počet štátov a štátikov v štáte a roztrieštenosť, niekedy dokonca hotové bludisko v smerniciach a poštových tarifách nútili ľudí, pracujúcich v poštových službách i mimo nich, aby sa zamýšľali nad týmto neutešeným stavom. Veď stanovenie poštového poplatku bolo často hotovým matematickým rébusom. Nečudo, že pri kombinácii taríf za vzdialenosť a váhu listu bolo treba na výpočet poštovného celých hrubých kníh, podľa ktorých sa dali poplatky vypočítať. Ďalšou nevýhodou bolo, že poštovné vo väčšine prípadov platil príjemca zásielky, prípadne časť odosielateľ a časť príjemca, tzv. polpoprto. Taktiež výška poštovného bránila väčšiemu využívaniu poštových služieb. To viedlo aj k menším podvodom, ako o tom hovorí aj tento príbeh:
„Rozpráva sa, že keď sa Rowland Hill pri jednej z jeho ciest zastavil v hostinci v írskom mestečku, všimol si, že poštár práve doručuje dopis mladému dievčaťu. Dievča si obálku dôkladne poobzeralo, no potom mu ju vrátila so slovami, že suma za doručenie je privysoká a že zásielku neprijíma. Keď Hill počul, že dievča nemôže za doručenie dopisu od svojho snúbenca zaplatiť, chcel jej darovať šiling. V tom čase sa totiž platil poplatok nielen podľa váhy, ale aj podľa vzdialenosti. Dievča však s poďakovaním odmietla a po odchode poštára sa Hillovi zdôverila, že sa dozvedela všetko podľa dohodnutých signálov na obálke. Vtedy si Rowland Hill uvedomil, že bude lepšie poštovné vyberať napred.“
Sir Rowland Hill (1795 – 1879) bol pôvodným povolaním učiteľ. Už v roku 1823 sa zaoberal reformou anglickej pošty a táto príhoda mu v tomto pláne vraj dopomohla. 6. januára 1837 bola vydaná Hillova brožúra „Poštová reforma, jej dôležitosť a uskutočniteľnosť“. Jej obsahom bolo zavedenie jednotného poštovného vo výške 1 pence za zásielku v hmotnosti 1/2 unce = 28,35 g bez ohľadu na vzdialenosť, kam sa zásielka dopravuje; vyberanie poplatku pri podaní zásielky; a čo je prevratné a historické z hľadiska filatelie – vydanie obálky alebo nálepky, teda známky s vyznačenou hodnotou poplatku – kusu papiera, ktorý by bol na zadnej strane opatrený lepom, aby ho po navlhčení išlo na zásielku ľahko umiestniť. Toto bol najstarší popis poštovej známky. 10. januára 1840 bola schválená nová poštová reforma, Rowland Hill bol prijatý do štátnych služieb a ujal sa realizácie poštovej reformy. Uvedomoval si, že je nutnosťou vytvoriť taký kúsok papiera, ktorý by bolo rovnako ťažké sfalzifikovať ako papierové bankovky.
Po dlhom hľadaní sa konečne našlo to pravé, a to známka s portrétom kráľovnej Viktórie, ktorá bola vytvorená z medaile na pamiatku jej návštevy na londýnskej radnici. Tvorcom tejto medaile bol William Wyon. Z medaile grafik skopíroval kráľovnin portrét pre rytcov poštových známok. Rytci týchto známok boli Charles a Frederic Heathovci. Tlač známok bola zverená firme Perkins, Bacon and Petch, ktorá sa zaoberala tlačou cenných papierov. Pre tlač bola použitá najrozšírenejšia technika v tej dobe, a to ocelotlač z rytiny. Čierna jednopencová známka sa začala predávať už 1. mája 1840, ale oficiálne až 6. mája. Za niekoľko dní bola daná do obehu aj modrá dvojpencová známka.
Prvou známkou sveta sa teda stala jednopencová čierna známka s portrétom kráľovnej Viktórie, tzv. Black Penny. Samotná čierna penny nebola v obehu ani dva roky. Problémom bola aj červená farba pečiatok, ktorou známky pečiatkovali. Označenie nebolo na čiernej penny vidieť. Známku tak už v roku 1841 nahradila červená penny, ktorá sa používala najbližších tridsaťsedem rokov.
Na území Habsburskej monarchie, súčasťou ktorej bolo aj územie dnešného Slovenska integrované do Uhorského kráľovstva, boli prvé známky uvedené do poštovej prevádzky 1. júna 1850. Prvé vydanie obsahovalo päť známok s nominálnou hodnotou 1, 2, 3, 6 a 9 grajciarov v rôznych jednofarebných mutáciách. Obrazový motív predstavoval štátny znak Habsburskej monarchie v podobe cisárskeho erbu s dvojhlavým orlom a textom „K. K. Post – Stempel“ (v preklade Cisársko-kráľovská poštová známka). V roku 1851 vyšli aj novinové známky, určené na vyplácanie novinových zásielok. Sú známe ako „Merkúr“ podľa vyobrazenia hlavy boha Merkúra.
Po ôsmich rokoch nahradili prvú emisiu známky druhého vydania s portrétom cisára Františka Jozefa I. V ďalších rokoch vychádzali výplatné a novinové známky s rovnakým motívom v obmenenej grafickej úprave. Od roku 1865 sa začali používať známky s rakúskym znakom – dvojhlavým orlom v oválnom medailóne. Používanie výlučne rakúskych symbolov bolo predmetom kritiky v uhorskej časti monarchie. Až rakúsko-maďarské vyrovnanie v roku 1867 a z neho vyplývajúce osamostatnenie uhorskej poštovej správy prinieslo výrazné zmeny aj v známkovej tvorbe. Uhorská pošta chcela vydávať vlastné poštové známky, nebola však na ich výrobu technicky pripravená. V roku 1867 iniciovala vydanie nových známok s motívom Františka Jozefa I., zhotovenie ktorých však zabezpečovala rakúska strana. Aj keď tieto známky platili v oboch častiach monarchie (V Uhorsku od 1. júna 1867, v Rakúsku od 1. júla 1867), dodnes sa vedú spory, či išlo o uhorské alebo spoločné rakúsko-uhorské vydanie.
Poštová celina (list odoslaný zo Senice nad Váhom do Nitry v roku 1873) s prvou známkou vytlačenou v Uhorsku s portrétom Františka Jozefa I.
Zo zbierok Poštového múzea v Banskej Bystrici.
Napriek tomu môžeme tieto známky považovať aj za prvé uhorské známky, ktoré boli v obehu na území Slovenska. Prvé známky vytlačené v Uhorsku vyšli 1. mája 1871 v hodnotách 2, 3, 5, 10, 15 a 25 grajciarov. Zobrazovali portrét panovníka Františka Jozefa I. v medailóne s ornamentálnou výzdobou a svätoštefanskou korunou. V roku 1874 bola uvedená do obehu nová emisia známok vydávaných až do roku 1899, ústredným motívom ktorých bola listová obálka, na ktorej bola umiestnená výrazná číslica nominálnej hodnoty s nápisom Magyar. Kir. Posta (Maďarská kráľovská pošta). Poštu charakterizovala poštová trúbka vkomponovaná do venca z dubových listov a Uhorské kráľovstvo svätoštefanská koruna v záhlaví venca. Po prechode na korunovú menu od 1. januára 1900 uviedla uhorská pošta nové známky vzoru „Turul“ nazvané podľa mýtického vtáka, od ktorého staromaďarské kmene odvodzovali svoj pôvod. Platili až do roku 1917, keď ich vystriedali emisie „Ženci“ a „Parlament“. Vydavateľskú činnosť uhorskej pošty uzatvárajú známky ku korunovácii cisára Karola I., dobročinné známky v prospech obetí vojny a výplatné známky s portrétom cisára Karola a cisárovnej Zity.
Zo zbierok Poštového múzea v Banskej Bystrici.
Použitie rakúskych alebo uhorských, respektíve uhorských známok na slovenskom území však možno spoľahlivo dokumentovať jedine odtlačkami poštových pečiatok, ktoré vychádzali z úradného pomenovania obcí v nemčine alebo maďarčine.
Pozn. Spracované podľa: Z. Jindra, M. Polovka z článkov Dr. František Švarc-Svět filatelie-1982; Š. Plško, J. Barvulský, B. Krampl – Čo má vedieť filatelista, Filatelistické state 14, ZSF Bratislava, 1985 In: https://slovenskafilatelia.sk/vznik-postovej-znamky/; M. Bachratý: Poštové známky používané na území Slovenska v rokoch 1850 – 1992 In: Pamiatky a múzeá, 1998, č. 4, s. 44 – 45.
Mgr. Monika Podolská, vedúca Poštového múzea