ČESKO-SLOVENSKÁ POŠTA V ROKOCH 1918 – 1938 (1. ČSR)
Ešte pred vznikom Československej pošty sa reformou poštovej správy, vychádzajúcej z noriem rakúskeho poštového zákona z roku 1838 a uhorského z roku 1850, zaoberalo ministerstvo pôšt a telegrafov zriadené dva týždne po vzniku republiky. V rámci neskorších úsporných opatrení, týkajúcich sa financovania orgánov štátnej správy prišlo začiatkom roka 1923 ku konštituovaniu Československej pošty ako samostatne hospodáriaceho subjektu. Na základe vykonávacieho nariadenia vydaného o rok neskôr boli štátne podniky ďalej rozčlenené do viacerých kategórií, pričom pošta bola spolu s mincovňou v Kremnici zaradená do kategórie E ako štátny monopol. Československá pošta ako samostatný ekonomický subjekt začala fungovať až začiatkom roka 1925. Vlastnú podnikovú správu v rámci širokej decentralizácie vykonávali riaditeľstvá pôšt a telegrafov so sídlami v Prahe, Brne, Opave, Bratislave a Košiciach.
Pri každom riaditeľstve bola zriadená učtáreň pre kancelársku službu a spisovú manipuláciu tzv. Pomocný úrad a správa budov, pričom všetky riaditeľstvá, okrem Pardubíc, mali aj poštovú ohlasovňu a úložňu. Jednotlivým riaditeľstvám boli priamo podriadené poštové úrady ako vlastné výkonné služobne pro poštovú, telegrafnú a telefónnu prevádzku. Celkový počet poštových úradov sa v medzivojnovom období pohyboval okolo 4 500. Najvyšším predstaviteľom pošty a telegrafu sa stal už v roku 1918 JUDr. Maximilián Fatka, prednosta prezídia pražského poštového riaditeľstva, ktorý patril k najvýraznejším osobnostiam v dejinách československého poštovníctva. Po roku 1935 ho vo funkcii vystriedal jeho námestník JUDr. Karel Dunovský, ktorý bol tiež výborným odborníkom, a v období mníchovskej krízy v roku 1938 bol aj ministrom. Z medzinárodného hľadiska sa novozaložená ČSR stala členom Svetovej poštovej únie (Universal Postal Union – UPU) so sídlom v Berne až po uznaní vládou Švajčiarskej konfederácie, a to až rok po dlhotrvajúcich administratívnych prieťahoch v apríli 1920. Medzinárodný poštový styk sa ale plne rozvinul až po ratifikácii protokolov prijatých na konferencii UPU v Štokholme v roku 1924.
Medzinárodné konferencie členských štátov UPU konané dodnes v päťročných periódach sa v tomto období konal v roku 1929 v Londýne, v roku 1934 v Káhire a v roku 1939 (keď už 1. ČSR neexistovala) v Buenos Aires. Okrem svetových konferencií usporadúvala UPU aj špecializované konferencie na témy, súvisiace tiež s poštovou prevádzkou. Pravidelnými sa stali konferencie o leteckej pošte, ktoré sa konali v Haagu, v Bruseli a v roku 1931 tiež v Prahe, alebo konferencie o telegrafnej a rádiotelegrafnej službe.
Základným portfóliom vnútroštátnych poštových služieb boli zásielky rozdelené pri podaji na listové, t. j. listy, poštové lístky, tlačoviny, slepecká tlač, úradné listiny, letáky a združené zásielky a cenné listy, balíky, poštové poukážky. Pri dodaní išlo zasa o poštové platobné poukážky, poštové príkazy a poštové výberky. Do kategórie listov patrili aj listové zásielky do 2 kg, pričom táto hmotnostná kategória bola v 1928 znížená na 1 kg. Pri balíkoch bol hmotnostný limit stanovený na 25 kg, výnimku tvorili balíky s peniazmi a drahými kovmi Štátnej banky československej a Štátnej mincovne Kremnica. Objem, tvar a rozmery balíkov neboli obmedzené, záležalo len na tom, aby ich podávajúci poštový úrad mohol prepraviť svojimi dopravnými prostriedkami. Frekventovanou službou sa stali doporučené zásielky, poistené listy a zásielky na dobierku spolu s radom ďalších doplnkových úkonov. Pri podaní expresnej zásielky mohol napríklad odosielateľ požiadať o doručenie expresným kuriérom, a to aj v noci medzi 22.00 a 6.00 hodinou ráno. Zvláštnym druhom zásielky bol poštový príkaz, ktorým odosielateľ pošte ukladal, aby vybrala peňažnú pohľadávku až do výšky 5 000 KČS, ktorá mohla byť poukázaná podľa návrhu odosielateľa buď jemu, alebo tretej osobe, a to priamo cez Poštovú sporiteľňu alebo inú banku.
Z iniciatívy ministra financií Aloisa Rašína bola po vzniku Československa zriadená samostatná Poštová sporiteľňa, ktorá sa po menovej reforme vo februári 1919 pretransformovala na Poštový úrad šekový. V roku 1926 vznikla pobočka pražského Poštového úradu šekového v Brne a v roku 1930 aj v Bratislave. V tomto roku sa úrad odčlenil od Československej pošty ako samostatný podnik a opäť sa premenoval na Poštovú sporiteľňu. Pošta naďalej zabezpečovala platobný styk prostredníctvom poštových poukážok, ktoré ale v medzivojnovom období predstavovali len okrajovú záležitosť. Majitelia domov inkasovali nájomné priamo v hotovosti a väčšina platieb prebiehala bezhotovostne v bankách z účtu na účet. Poštovou poukážkou pritom bolo možné vyplatiť čiastku až do výšky 5 000 KČS.
Nedeliteľnou súčasťou poskytovania poštových služieb bola logistika, t. j. preprava zásielok. Tá bola od roku 1850 založená na radiálne vetvovom systéme, ktorého základnú osnovu tvorili vlakové pošty a ďalšie železničné kurzy prepojené s poštovými úradmi automobilovými – cestnými kurzami. Po vzniku ČSR preto bola realizovaná výstavba hustej železničnej siete, spojujúcej významné mestá a hospodárske strediská, prepojenej s územím Slovenska do roku 1918 len Košicko-bohumínskou železnicou danou do prevádzky v roku 1872. Túto základnú železničnú kostru postupne doplnili trate lokálneho významu. V hustote železničnej siete patrila ČSR na popredné miesta medzi priemyslovo najvyspelejšími štátmi Európy. Vlaky dopravovali poštové zásielky od magistrálnych tratí až po bezvýznamné lokálky a na tento systém nadväzovala cestná poštová doprava. Poštové cestné kurzy slúžili predovšetkým ku obojsmernému spojeniu železničnej stanice s poštovými úradmi. Najbežnejšou formou cestných kurzov však boli pešie pochôdzky zabezpečované pešími poslami. Pochôdzky ako druh cestného kurzu boli pritom bežné nielen na vidieku, ale aj vo veľkých mestách vrátane Prahy a Bratislavy. Na storočnú tradíciu pošty v doprave cestujúcich po cestách nadviazala aj poštová autobusová doprava.
Jej vrcholné obdobie spadalo počas 1. ČSR do 2. polovice 20. rokov. S prudkým rozvojom automobilového priemyslu súviselo aj zriadenie samostatného podniku Správy poštovej automobilovej dopravy v roku 1925, ktorá bola v roku 1933 zlúčená s Československými štátnymi dráhami. Prevzatie poštovej automobilovej dopravy rezortom železníc znamenalo pre Československú poštu veľkú stratu a negatívne poznamenalo ďalšiu motorizáciu poštovej prepravy. Prvé pokusy o vnútroštátnu dopravu zásielok leteckou dopravou sa datujú už do roku 1919. Spočiatku bola v réžii vojenského letectva a vyhradená výlučne pre úradnú korešpondenciu a zásielky poľnej pošty na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi. Poštová správa 1. apríla 1921 zriadila zvláštny poštový úrad Praha – letisko, zameraný výlučne na vybavovanie letecké pošty, ktorý bol v roku 1926 premenovaný na poštový úrad Praha 82. Spojenie tohoto úradu s poštovým úradom Praha 1 v Jindřišskej ulici zabezpečovali počas celej doby jej existencie autojazdy.
Neodmysliteľnou súčasťou pošty bolo od konca 19. storočia aj poskytovanie telekomunikačných služieb. Potenciál rozvoja odboru telefónie si uvedomovala aj Česko-slovenská pošta, ktorá v roku 1923 vypracovala generálny stavebný projekt siete diaľkových káblov, ktorý sa začal realizovať v roku 1925. Výstavbou káblovej magistrály z Drážďan cez Prahu, Bratislavu a potom ďalej do Viedne a do Budapešti bolo umožnené telefonické spojenie nielen v rámci celej republiky, ale aj so susednými krajinami. K najvýznamnejším investičným počinom Československej pošty v odbore telefonistiky bola výstavba samostatnej medzinárodnej telefónnej ústredne v Prahe na Žižkove, ktorá nahradila staršiu centrálu umiestnenú v budove Hlavnej pošty na Jindřišskej ulici, kde sa dodnes nachádza sídlo Českej pošty, s.p. V tomto kontexte stojí za pozornosť, že v Bratislave práve s presunom telefonickej ústredne v roku 1850 zo samostatnej budovy na Obchodnej ulici do nového poštového paláca súvisel vznik dnešnej Hlavnej pošty Nám. SNP 35. Československá pošta sa však etablovala aj v rozvoji ďalších telekomunikačných technológií, najmä vo vybudovaní kompaktnej telegrafnej siete, ktorá bola na celom území republiky dokončená v roku 1921. Poštová správa okrem toho zabezpečovala aj prevádzkovanie civilných rádiotelegrafických staníc, pričom prvá stanica bola nainštalovaná na poštovom úrade Praha 31 na Vinohradoch v roku 1922. Práve Československá pošta vybudovala v priebehu niekoľkých rokov na celom území sieť kvalitných a výkonných vysielačov, ktoré umožnili začiatok pravidelného vysielania rozhlasu datovaného v českých krajinách do roku 1923 a na Slovensku do roku 1926.
Autor: Mgr. Martin Vančo, PhD.
Pozn. Text bol vypracovaný na základe rozsiahleho rukopisu dlhoročného riaditeľa českého Poštového múzea v Prahe PhDr. Jana Galušku († 2021), ktorý ho v roku 2013 láskavo poskytol za účelom publikovania pri príležitosti osláv 20. výročia založenia Slovenskej pošty, a.s.