VZNIK A ROZVOJ SLOVENSKEJ POŠTY PO ROKU 1993
Rok 1993 bol nielen prvým rokom existencie samostatnej Slovenskej republiky, ale aj samostatnej Slovenskej pošty. 1. januára 1993 Ministerstvo dopravy, spojov a verejných prác Slovenskej republiky zastúpené ministrom Romanom Hofbauerom zakladacou listinou č. 46/M-92 z 22. 12. 1992 podľa ustanovenia zákona č. 111/90 Zb. o štátnom podniku založilo štátny podnik s názvom Slovenská pošta, š. p., so sídlom v Bratislave. Týmto rozhodnutím zanikol k 31. decembru 1992 štátny podnik Správa pôšt a telekomunikácií a štátny podnik Správa rádiokomunikácií. Slovenskú poštu, š. p., tvorili organizačné jednotky majúce charakter odštepných závodov. Boli nimi najmä Západoslovenské riaditeľstvo pôšt Bratislava (ZsRP), Stredoslovenské riaditeľstvo pôšt Banská Bystrica (SsRP), Východoslovenské riaditeľstvo pôšt Košice (VsRP), Riaditeľstvo pôšt Bratislava (RP), Riaditeľstvo poštovej prepravy Bratislava (RPP), Technická ústredňa pôšt Bratislava (TÚP), Výpočtová a kontrolná ústredňa pôšt Bratislava (VAKÚP), POFIS Bratislava. Okrem Slovenskej pošty, š. p., boli zriadené aj štátne podniky Slovenské telekomunikácie, Poštová novinová služba a Výskumný ústav spojov SR.
„Vážené kolegyne a kolegovia, dátum 1. 1. 1993 je dňom, kedy sa Slovenská pošta začína stavať na vlastné nohy. Časom sa na nich musí naučiť nielen pevne stáť, ale aj ísť dopredu…“, aj týmito slovami sa na stránkach časopisu Spojárske zvesti č. 1/93 slovenským poštárom prihovoril Ing. Pavol Pažitnaj, poverený výkonom funkcie riaditeľa Slovenskej pošty, š. p. Zamestnanci podniku začali tieto slová postupne napĺňať.
Už v roku 1993 sa Slovenská republika stala členom Svetovej poštovej únie (UPU) so sídlom vo švajčiarskom Berne a Slovenská pošta riadnym členom Asociácie európskych verejných poštových operátorov (PostEurop). 28. septembra 1994 bola slávnostne otvorená Pošta Bratislava 090, ktorá sa stala výmennou poštou v styku s cudzinou. Túto činnosť dovtedy zabezpečovala Česká republika.
Predsedom Dozornej rady sa stal Ing. Ján Jasovský, ktorý v rokoch 1995 – 1997 vykonával funkciu generálneho riaditeľa Slovenskej pošty, s. p. a v rokoch 2015 – 2021 tu pôsobil pred odchodom do dôchodku ako poštový ombudsman. Členka Dozornej rady Mária Kaducová bola v rokoch 1997 – 2007 vedúcou účelového strediska POFIS a Vladimír Stolár tiež pôsobil na POFIS-e ako vedúci Oddelenia prípravy výroby cenín v rokoch 2003 – 2011.
V roku 1996 rozhodnutím Ministerstva dopravy pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky došlo k premiestneniu sídla ústredia Slovenskej pošty z Bratislavy do Banskej Bystrice. V tom istom roku bola v dôsledku nového územno-správneho členenia Slovenskej republiky prepracovaná databáza poštových smerovacích čísiel a tiež postupovala automatizácia poštových operácií (APO) ako súčasť Projektu rozvoja poštových služieb do roku 2000. Na prvú adventnú nedeľu 28. 11. 1999 v Rajeckej Lesnej prvýkrát Slovenská pošta slávnostne zahájila projekt Vianočnej pošty, ktorý je aktívny dodnes.
Slovenská pošta popri množstve úloh, ktoré musela od svojho založenia zvládať, nezabúdala ani na mapovanie histórie poštových služieb na území Slovenska. Jej organizačnou súčasťou bolo aj pracovisko zaoberajúce sa dokumentovaním dejín poštových služieb s názvom Dokumentačné centrum a známková tvorba ako nástupca Dokumentačného centra spojov, ktoré jestvovalo už od roku 1985. Snahy mnohých, predovšetkým však zamestnancov centra, pretransformovať ho na regulárne múzejné pracovisko sa naplnili až v roku 2000, keď bolo do registra múzeí Slovenskej republiky zapísané novozriadené múzeum pod názvom Slovenská pošta, š. p., Poštové múzeum so sídlom v Banskej Bystrici. Na Svetový deň pošty, 9. októbra 2001, bola slávnostne otvorená prvá stála expozícia Poštového múzea pod názvom Pošta a poštovníctvo v dejinách ľudskej komunikácie.
Zdroj: Slovenská pošta, a.s., Poštové múzeum.
V nasledujúcom roku bol po dvojročnej príprave uvedený do praxe jeden z najvýznamnejších projektov v oblasti poštovej prevádzky – rekvalifikácia poštových zásielok. Podstatou bola zmena klasifikačného kritéria z dovtedajšieho delenia zásielok podľa obsahu (lístky, listy, balíky) na delenie podľa rýchlosti doručenia. Z dôvodu zvýšenia estetickej úrovne pôšt sa začal realizovať nový informačný systém na poštách, ktorý okrem iného zahŕňal nainštalovanie informačných tabúľ, stojanov na letáky, označenia priehradiek. 3. februára 2003 otvorila Slovenská pošta prvú „POŠTU PARTNER“ v Trstenej na ostrove v okrese Dunajská Streda. „POŠTA PARTNER“ je projektom poskytovania poštových služieb prostredníctvom zmluvného partnera, tzv. franchising, ktorý bol v tomto prípade majiteľ potravín. Zmluvný partner absolvoval odborný kurz o poštových službách a Slovenská pošta mu vydala príslušné osvedčenie. Cieľom projektu bolo znížiť prevádzkové náklady a súčasne zabezpečiť dostupnosť a kvalitu poskytovania služieb.
Významným medzníkom vo vývoji podniku sa stal rok 2004. Slovenská pošta sa 1. októbra 2004 pretransformovala zo štátneho podniku na akciovú spoločnosť so 100 % účasťou štátu. Štatutárnym orgánom sa stalo Predstavenstvo a kontrolným orgánom Dozorná rada. Predsedom predstavenstva a súčasne generálnym riaditeľom Slovenskej pošty bol na valnom zhromaždení zvolený Ing. Ján Ptačin. Slávnostným uvedením automatickej triediacej linky na spracovanie listových zásielok s typovým označením CRS 1000 v Hlavnom spracovateľskom stredisku Žilina 022 dokončila Slovenská pošta v roku 2005 projekt automatizácie spracovania listov. V roku 2008 sa celá Slovenská pošta intenzívne pripravovala na zavedenie novej meny a na vstup Slovenska do eurozóny. Od 1. januára 2009 prešla aj Slovenská pošta na novú menu Euro. Už 2. januára 2009 ako prvá finančná inštitúcia poskytovala v novej mene zákazníkom všetky služby, na ktoré boli zvyknutí, vrátane vyplácania dôchodkov. Počas konverzie meny sa pracovníci pošty stretli s niekoľkými problémami, ktoré sa však podarilo operatívne vyriešiť. Koncom roka 2011 sa Slovenskej pošte podarilo zrealizovať dlho očakávaný vstup do e-Governmentu. V tejto súvislosti podpísala Memorandum o spolupráci s Ministerstvom financií SR a s Úradom pre geodéziu, kartografiu a kataster SR. Na základe podpisu týchto dokumentov boli položené základné kamene pre poskytovanie služieb štátnej a verejnej správy občanom prostredníctvom špecializovaných e.SO pracovísk (súčasné IOM – integrované obslužné miesta) budovaných v prostredí Slovenskej pošty.
Foto: POFIS, Námestie slobody, Bratislava
Rok 2011 sa na Slovenskej pošte niesol v duchu finálnych príprav na úplnú liberalizáciu poštového trhu, ktorá nastala od 1. januára 2012. Zrušila sa poštová výhrada, čo znamenalo, že okrem Slovenskej pošty môže od vtedy listy a reklamné adresované zásielky do 50 gramov, ako aj úradné zásielky doručovať ktorýkoľvek registrovaný poštový podnik. Slovenská pošta odštartovala aj spoluprácu s neziskovou organizáciou Dobrý anjel a rozhodla sa tak pomôcť rodinám s onkologickým ochorením. Zavedenie elektronického podacieho hárku a elektronickej potvrdenky o podaní zase zrovnoprávnilo papierovú a elektronickú formu komunikácie medzi zákazníkmi a Slovenskou poštou. Významným míľnikom automatizácie pôšt bol aj dokončený proces celoplošnej automatizácie poštových operácií systémom APONET pripojením zostávajúcich 15 pôšt prostredníctvom mobilnej technológie. V spolupráci s Ministerstvom financií SR začala Slovenská pošta v roku 2014 postupne zavádzať do prevádzky nový spôsob úhrady správnych a súdnych poplatkov prostredníctvom moderného platobného systému eKolok. Tento ako súčasť elektronizácie verejnej správy zohľadňuje požiadavky modernej doby a patrí k najmodernejším platobným systémom v Európe, čo potvrdil aj postup do užšieho finále súťaže „Postal Technology International Awards 2014“ v Štokholme v kategórii „digitálna inovácia roka“.
Novým produktom Slovenskej pošty v spolupráci s Poštovou bankou sa stala Poštová karta. Priniesla zákazníkom nové služby – možnosť bezhotovostných úhrad, poistenie platieb, ako aj bonusový systém pre verných zákazníkov Slovenskej pošty. V roku 2017 Slovenská pošta spustila ostrú prevádzku automatizovaných poštových terminálov, tzv. BalíkoBOXov, vďaka ktorým sa zákazníci môžu sami rozhodnúť, kedy a kde si svoju balíkovú zásielku vyzdvihnú.
V novembri 2018 Slovenská pošta ako partner štátnych a verejných inštitúcií zaviedla centrálne doručovanie úradných zásielok, od decembra si zákazníci mohli osvedčiť na vybraných IOMO poštách elektronické aj papierové dokumenty.
Rok 2019 bol pre Slovenskú poštu bohatý na zmeny v poskytovaní služieb. Stratégia „Pošta 2020“ predstavená po prvýkrát koncom roka 2018 priniesla možnosti zjednodušujúce prácu zamestnancov a umožnila efektívnejšie poskytovať služby zákazníkom. Zhustila sa sieť BalíkoBOXov a pripravovalo sa aj rozšírenie ich funkcionality. Rok 2019 bol aj rokom, v ktorom Slovenská pošta v rebríčku Transparency Internacional Slovensko obsadila historicky najlepšie, tretie miesto.
Ťažké obdobie rokov 2020 až 2022, kedy celý svet zasiahla pandémia nového koronavírusu COVID-19, neobišla ani Slovenskú poštu. Aj ona musela prijímať štátom nariadené protipandemické opatrenia, vyrovnávať sa s výpadkami zamestnancov, ktorí ochoreli alebo boli v povinnej karanténe, časť zamestnancov pracovala z domu. No poštové zásielky bolo potrebné doručovať aj v tomto ťažkom období, pošty nemohli ostať zatvorené.
Vývoj spoločnosti na Slovensku za uplynulých tridsať rokov sprevádzalo mnoho udalostí a zmien. Slovenská pošta musela byť v každom okamihu flexibilná, prispôsobovať svoju činnosť novým požiadavkám, modernizovať svoje priestory, budovy, vozidlá, reorganizovať organizačnú štruktúru, začleniť sa a pôsobiť v medzinárodných poštových organizáciách, presadzovať nové produkty, skrátka „kráčať s dobou“.
Ľudia, ktorí v tejto „firme“ od roku 1993 až doteraz pracovali a pracujú, sa v každom okamihu snažili, aby bol zo Slovenskej pošty konkurencieschopný podnik poskytujúci svojim zákazníkom kvalitné služby v zmysle hesla „Nepretržite – spoľahlivo“, ktoré zdobilo už rod Taxisovcov organizujúci v dávnej minulosti poštové spojenia v takmer celej Európe vrátane nášho územia.
Nie je možné v jednom článku s vopred daným obmedzeným rozsahom popísať všetky udalosti, inovácie, organizačné zmeny, ktorými Slovenská pošta za uplynulých 30 rokov prešla. Jej zamestnanci po väčšinu tejto doby každodennou prácou dokázali premietnuť slová prvého riaditeľa Slovenskej pošty do reality. Slovenská pošta má tak pevnú pozíciu na poštovom trhu a snaží sa posúvať stále dopredu.
Mgr. Leo Lichvár, kurátor dejín poštovníctva, Poštové múzeum
Spracované podľa: Spojárske zvesti č. 1/93. Poštové zvesti, ročníky 1993 – 2019. E- zvesti, ročníky 2015 – 2022. Výročné správy Slovenskej pošty 1993 – 2019