ZNÁMKOVÁ TVORBA PO ROKU 1993
Politická situácia po voľbách v roku 1992, kedy v Čechách zvíťazila Občianska demokratická strana a na Slovensku Hnutie za demokratické Slovensko, naznačovala, že odlišný pohľad politických lídrov na ďalšie smerovanie spoločného štátu vyústi do rozpadu federácie. Predpokladané nové štátoprávne usporiadanie vyvolávalo množstvo otázok aj ohľadne ďalšieho fungovania služieb pošty, vydávania poštových známok a známkovej tvorby. Najmä filatelistov zaujímalo, ako bude Slovensko vydávať poštové známky, teda aj praktické otázky týkajúce sa techniky tlače, dizajnu známok, či prípravy vydania prvej slovenskej známky. Do finálneho vyriešenia štátoprávnych vzťahov ostávala napríklad otvorená otázka názvu štátu či označenie nominálnej hodnoty na poštových známkach.
Nakoľko príprava vydania známok bola a je dlhodobá záležitosť a emisný pán Federálneho ministerstva spojov na rok 1993 mal svoju pracovnú verziu, na ktorého realizácii začali už umelci pracovať, české námety z emisného plánu boli pripravované pre Českú republiku a slovenské námety pre Slovenskú republiku. Rytci mali pripraviť len obrazovú časť známok a názov štátu vyhotoviť dodatočne, technikou menej náročnou na prípravu. Podobne sa malo riešiť aj vytlačenie nominálnej hodnoty známok. Označenie meny nominálnej hodnoty na poštových známkach vydaných na Slovensku v roku 1993 z týchto dôvodov absentovalo.
Dňa 1. januára 1993 zanikla Česká a Slovenská Federatívna Republika a vznikli dva samostatné štátne útvary – Slovenská republika a Česká republika. Tento deň sa stal aj dňom vydania príležitostnej poštovej známky s názvom SLOVENSKO. Bola vydaná vo forme upraveného tlačového listu so šiestimi známkami zobrazujúcimi štátny znak s nominálnou hodnotou 8, bez uvedenia meny, medzihárčím so symbolickou kresbou zobrazujúcou štátnu pečať, slovenskú trikolóru, lipovú ratolesť a piktogramy inšpirované hlaholskými grafémami odkazujúcimi na veľkomoravské dedičstvo. Na emisii sa autorsky podieľali Martin Činovský ako autor výtvarného návrhu známky, rytín známky a medzihárčia, spolu s Jozefom Balážom, autorom výtvarného návrhu medzihárčia, motívu prítlače a pečiatky na obálke prvého dňa vydania. Poštová známka, na ktorú čakali v dlhých radoch nielen filatelisti, pomyselne odštartovala vznik samostatnej slovenskej známkovej tvorby.
Tvorba slovenských známok nadväzovala na spoločnú česko-slovenskú známkovú tvorbu, v ktorej však slovenskí autori mali oveľa menšie zastúpenie ako ich českí kolegovia. Patrili medzi nich akademickí maliari Jozef Baláž, Albín Brunovský, Vincent Hložník, Dušan Kállay, Ivan Schurmann, Igor Rumanský a koncom osemdesiatych rokov k nim pribudol aj rytec a grafik Martin Činovský. Slovenská známková tvorba si však hľadala vlastnú cestu, ktorou sa chcela uberať a zachovať pritom vysokú úroveň grafickej tvorby. Príležitosť vstúpiť do tejto oblasti tak získali aj slovenskí výtvarníci, ktorí do roku 1993 s touto špecifickou úžitkovou tvorbou mali len minimálne alebo žiadne skúsenosti. V začiatkoch produkcie slovenských poštových známok sa tak objavuje široké spektrum umelcov. Okrem mien absolventov Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave, Oddelenia voľnej grafiky a ilustrácie, ktorú viedli profesori Vincent Hložník a neskôr Albín Brunovský, ako Igor Benca, Karol Felix, Dušan Grečner, Dušan Nágel, Robert Brun, Kamila Štanclová, Igor Piačka, Peter Augustovič sa predstavujú aj mená ako Svetozár Mydlo, Júlia Piačková, Vladimír Machaj, sochár Tibor Bártfay, karikaturista Oliver Solga a mnohí iní.
Slovenské poštové známky boli naďalej tlačené technikou rotačnej oceľotlače v kombinácii s hĺbkotlačou v prípade výplatných známok a príležitostné poštové známky sa tlačili v nižších nákladoch náročnejšou technológiou oceľotlače z plochých platní. V období vzniku nových republík malo Slovensko nedostatok vlastných rytcov. Z tohto dôvodu sa ešte stále na produkcii slovenských poštových známok podieľali aj českí rytci. Popri nich, spolu s Martinom Činovským začínajú spolupracovať na tvorbe známkových rytín aj ďalší absolvent „Brunovského školy“ a zároveň rytec Rudolf Cigánik, rytec poštových pečiatok František Horniak a Arnold Feke. Slovenská známková tvorba sa aj naďalej rozširovala o ďalších umelcov z radov maliarov, grafikov, dizajnérov, ilustrátorov, ale aj mladých talentovaných rytcov, ktorí sa stali prínosom známkovej produkcie. V tejto súvislosti môžeme spomenúť napríklad Vladislava Rostoku, Petra Uchnára, Mariana Komáčka, Mariannu Žálec-Varcholovú, Ľubomíra Žáleca či Jozefa Česlu.
Mladej známkovej krajine sa čoskoro podarilo dosiahnuť aj prvé medzinárodné úspechy. Spolupráca renomovaného známkového autora Jozefa Baláža s rytcom Martinom Činovským priniesla príležitostnej poštovej známke z emisného radu Osobnosti: Ľudovít Štúr (vydaná 20. apríla 1995) prvé medzinárodné ocenenie, ktorým bolo získanie 3. miesta v súťaži „Grand Prix de l’Exposition WIPA“ vo Viedni. O vysokej úrovni slovenskej známkovej tvorby svedčia aj ďalšie ocenenia v tejto súťaži, ktoré nasledovali v ďalších rokoch. Za rok 1998 to bolo opäť tretie miesto, tentokrát za rytecký prepis diela Martina Benku Krajina v Terchovej, ktorého autorom bol František Horniak. Do dejín slovenskej filatelie sa významným spôsobom zapísala emisia Dejiny poštového práva z roku 2000 s motívom detailu korunovačného portrétu cisárovnej Márie Terézie, pretože po prvý raz naša známka získala v tejto prestížnej súťaži o najkrajšiu známku sveta 1. miesto. Autorom výtvarného návrhu známky bol Dušan Kállay a autorom rytiny Rudolf Cigánik. Aj v priebehu nasledujúcich rokov slovenské poštové známky dokazovali svoju mimoriadnu kvalitu. Pozitívne hodnotenie grafickej úrovne slovenských známok a kvalita tlače ich aj v súčasnosti umiestňujú na popredné priečky v domácich aj medzinárodných súťažiach a anketách. Doteraz najúspešnejšou poštovou známkou, ktorá získala rekordný počet ocenení, je hárček poštovej známky UMENIE: Ladislav Bielik – Muž s odhalenou hruďou. Vytvorená bola v spolupráci rytca Rudolfa Cigánika s autorom grafického dizajnu Vladislavom Rostokom v roku 2018. Už v roku jej vydania získala prvé domáce ocenenia „Krištáľovú známku“ generálneho riaditeľa Slovenskej pošty, a.s., za najlepšiu emisiu roka 2018 a „Cenu ministra dopravy a výstavby SR“ za najlepšiu rytinu známky roka 2018. V nasledujúcom roku sa umiestnila v súťaži o najkrajšiu rytú známku Európskej únie v Bruseli „Grand Prix de l’Art Philatélique“ na 2. mieste. Zároveň sa táto známka umiestnila v súťaži o najkrajšiu známku sveta v Madride „Premios Nexofil a los Mejores Sellos del Mundo de 2018“ na 1. mieste v kategórii Najlepšia príležitostná tlač roka 2018 a na dvoch 3. miestach v kategóriách Najkrajší hárček sveta roka 2018 a Najkrajšia rytá poštová známka roka 2018. V tom istom roku sa ešte umiestnila na 3. mieste v súťaži o najkrajšiu známku sveta „Grand Prix de l’Exposition WIPA“ vo Viedni. Napokon v roku 2020 získal Rudolf Cigánik za toto dielo od ministra dopravy a výstavby SR ocenenie za najkrajší hárček poštovej známky vydaný v rokoch 2018 – 2020.
Od zrodu samostatnej Slovenskej republiky boli vydávané len poštové známky, ktorých základom bola tlač z rytiny. Všetky boli tlačené v Poštovní tiskárně cenin v Prahe. Zmena dlhoročnej tradície nastala v roku 2003, kedy vyšla prvá slovenská poštová známka 3. miesto na MS v ľadovom hokeji, tlačená technológiou ofsetu. V nasledujúcom roku prešli kompetencie vydavateľa poštových známok z Ministerstva dopravy pôšt a telekomunikácií SR na Slovenskú poštu, ktorá túto techniku preferovala hlavne z ekonomických dôvodov a boli ňou tlačené všetky emisie roku 2004, z výnimkou emisného radu Umenie. Tento krok sa nestretol s pochopením umelcov a filatelistov a tak sa do emisných plánov opäť vrátila aj reprodukčná technika oceľotlače. V roku 2018 Poštovní tiskárna cenin Praha a.s., definitívne odstavila prevádzku stroja Wifag, čím ukončila dlhoročnú éru tlačenia známok technológiou rotačnej oceľotlače v kombinácii s hĺbkotlačou. V súčasnosti tlač slovenských poštových známok pokračuje v Tiskárni Hradištko, s.r.o., ktorá nadviazala na tradíciu Poštovní tiskárny Praha, a.s., v oblasti oceľotlače z plochých platní a zároveň produkuje aj známky tlačené ofsetovou technológiou.
Z hľadiska námetov ostali zachované väčšinou tradičné emisie ako významné slovenské mestá, jubilujúce osobnosti z histórie, veda a technika, témy historických výročí a významných národných ustanovizní, ochrany prírody, technické pamiatky, šport, Deň poštovej známky, EUROPA, či zberateľsky najžiadanejší a najreprezentatívnejší emisný rad Umenie. Svoje pevné miesto v emisných plánoch zaujali aj emisie venované veľkonočným a vianočným sviatkom.
Jedným z významných medzníkov v histórii vydávania poštových známok Slovenskej republiky bolo vydanie emisií poštových známok s nominálnou hodnotou vyjadrenou v novej mene Euro, ktorú Slovenská republika prijala od 1. 1. 2009. Okrem pamätnej Prvej slovenskej eurovej známky vydanej na deň zavedenia novej meny 1. 1. 2009, bolo vydaných v jeden deň, 2. 1. 2009 naraz 12 výplatných poštových známok nového emisného radu Kultúrne dedičstvo Slovenska. Predstavoval výber pamiatok z predrománskeho a románskeho obdobia reprezentujúcich vtedajšie administratívne členenie Slovenska na VÚC, ktoré neboli ešte využité v známkovej tvorbe, v novom aktualizovanom a modernom dizajne. Boli to Kostol sv. Kríža v Hamuliakove, Kostol Matky Božej v Boldogu, Kostol sv. Egídia v Iliji, Rotunda sv. Margity v Šiveticiach, Kostol v Svätušiach, Kostol sv. Michala archanjela v Dražovciach, premoštrátsky Kláštor Panny Márie v Bíni, Kostol sv. Martina v Spišskej Kapitule, Kostol sv. Jána Krstiteľa v Sedmerovci-Pominovciach, Kaplnka sv. Margity v Kopčanoch, Kostol Panny Márie v Čiernom Brode, Kostol sv. Štefana kráľa v Žiline-Závodí.
Model výplatných eurových známok bol vytvorený v spolupráci slovenského dizajnéra pôsobiaceho v Holandsku Petra Biľaka a Petra Augustoviča. Kolektív autorov tvorili najvýznamnejší tvorcovia poštových známok, ktorí boli vyberaní pre jednotlivé námety podľa toho z akého regiónu pochádzali a ku ktorým pamiatkam mali osobitný vzťah. Boli to Peter Augustovič, Igor Benca, Robert Brun, Rudolf Cigánik, Martin Činovský, Karol Felix, Dušan Kállay, Peter Uchnár, Arnold Feke a František Horniak. Séria známok zároveň reprezentovala všetky tlačiarenské technológie a typy tlačových listov, ktoré boli v slovenskej známkovej tvorbe používané. Tento emisný rad pokračoval aj v ďalších rokoch prezentovaním ďalších umelecko-historických slohov od gotických pamiatok až po obdobie postmoderny. Ukončený bol v roku 2018 vydaním emisie VÚB Mlynské Nivy Bratislava, ktorá bola zároveň poslednou slovenskou známkou tlačenou technológiou rotačnej oceľotlače.
Slovenská známková tvorba sa neustále vyvíja a inovuje. Dôkazom je aj redizajn emisie Umenie realizovaný v roku 2016, ktorá od čias svojho vzniku v roku 1965 vychádzala v nezmenenej forme viac ako 50 rokov aj po rozpade Československa. Autor nového dizajnu, Vladislav Rostoka zámerne narušil osovú symetriu zapaspartovaného obrazu v dvoch rámčekoch tým, že obrazový motív posunul do perforácie a k vytvoreniu typografie použil súčasný font Fedra od Petra Biľaka. Od roku 1993 do konca roka 2022 vyšlo 783 slovenských poštových známok. V súčasnosti vydáva Slovenská pošta cca 25 – 30 emisií. Okrem funkcie ceniny ostávajú aj naďalej objektom záujmu filatelistov, ktorí oceňujú kvalitné spracovanie a námetovú rôznorodosť slovenskej známkovej tvorby.
Pozn. Spracované podľa: Kučera, V.: Aká bude slovenská známková tvorba? (2.) In: Slovenská filatelia 1992, č. 9 – 10, s. 3 – 4; Paulinyová, A.: Známková tvorba Slovenskej republiky (1993 – 2000) In: Známková tvorba SR 1993 -2000. Zborník príspevkov z celoštátneho seminára dňa 18. 12. 2000 v Bratislave. Bratislava 2001, s. 6-10; Kučera, V.: V žiadnej oblasti sa vývoj nezastaví In: Zberateľ, 2004, č. 1, s. 11-13; Vančo, M.: O procese prípravy eurových poštových známok, 2010 In: https://www.pofis.sk/blog/2010/10/18/o-procese-pripravy-eurovych-postovych-znamok; Vančo, M. TANGRAM ROSTOKA − Typo:grafik_a poštová známka, 2019 In: http://archiv.bibiana.sk/workspace/images/documents/00000009985/TANGRAM_ROSTOKA.pdf
Autor: Mgr. Jarmila Ďurišová, odborná kurátorka zbierky známková tvorba, Poštové múzeum