Slovenská pošta, a.s., dnes 17. 2. 2023 vydala poštovú známku „Osobnosti: Ján Gotčár (1823 – 1883)“ s nominálnou hodnotou 2,00 €.
Poštová známka rozmerov 26,5 × 33,9 mm vrátane perforácie vyšla vo forme tlačového listu s 50 známkami. Známku vytlačila technikou ofsetu spoločnosť Tiskárna Hradištko, s.r.o. Na poštovej známke je portrét významného slovenského kňaza, pedagóga, zakladajúceho člena Matice slovenskej, Spolku sv. Vojtecha a katolíckeho gymnázia v Kláštore pod Znievom. Súčasne s poštovou známkou bola vydaná obálka prvého dňa s pečiatkou FDC s dátumom 17. 2. 2023 a domicilom mesta Žilina. Motívom FDC je rukopis Jána Gotčára z jeho korešpondencie. Motívom FDC pečiatky je jeho podpis. FDC vytlačila technikou ofsetu spoločnosť Tiskárna Hradištko, s.r.o. Autorom výtvarného návrhu známky, FDC a FDC pečiatky je akad. mal. Peter Augustovič.
Ján Nepomuk Gotčár (1. 6. 1823 Makov – 19. 8. 1883 Bratislava-Rača) bol významný slovenský katolícky kňaz, opát, pedagóg, národný buditeľ, zakladajúci člen Matice slovenskej, Spolku sv. Vojtecha a katolíckeho gymnázia v Kláštore pod Znievom. Narodil sa na Kysuciach v rodine panského hájnika Jána Gotčára a Anny Bauerovej. V máji 1825 prišiel o otca, ovdovelá matka sa s deťmi presťahovala do Žiliny. Mladý Ján študoval v rokoch 1834 – 1838 na nižšom gymnáziu v Žiline, potom v Tešíne, Kečkeméte a stredoškolské štúdia ukončil vo Varadíne. Od roku 1842 študoval filozofiu na Trnavskej univerzite, neskôr teológiu v Banskej Bystrici. Po skončení teologických štúdií ho banskobystrický biskup Jozef Rudňanský vymenoval za profesora a pôsobil na banskobystrickom kráľovskom katolíckom gymnáziu, kde vyučoval zemepis, dejepis a jazyky (slovenčinu, latinčinu a maďarčinu).
V Banskej Bystrici ho zastihli revolučné udalosti v rokoch 1848/49. Bol aktívnym počas tzv. zimnej výpravy. Začiatkom februára 1849 sa stal vicenotárom v Banskej Bystrici, do novembra 1849 pôsobil ako hlavný notár Zvolenskej stolice. Na banskobystrickom gymnáziu v roku 1856 inicioval vznik podporného spolku pre chudobných študentov. V roku 1856 sa stal riaditeľom gymnázia v Užhorode, o dva roky neskôr školským radcom a hlavným škôldozorcom vo Veľkom Varadíne. V roku 1860 bol menovaný titulárnym opátom koblanským a pôsobil aj ako konzistoriálny radca banskobystrického biskupa. Zúčastnil sa memorandového vyslanectva do Viedne, kde sprevádzal biskupa Moyzesa. Bol členom prípravného výboru Matice slovenskej, stal sa jej zakladajúcim členom a zastával tiež funkciu predsedu etnograficko-geografického odboru. V roku 1867 ho penzionovali. Dôchodok trávil v Žiline a čiastočne v Pešti. Svoje schopnosti vložil do príprav založenia katolíckeho gymnázia v Kláštore pod Znievom a do matičných aktivít. Pre gymnázium zaobstarával finančné zdroje i v zahraničí. V roku 1870 stál pri založení Spolku sv. Vojtecha, stal sa členom jeho výboru. Záver života prežil v Rači.
Autorom známky je akad. maliar Peter Augustovič. Portrét vznikol na základe litografie Josefa Přecechtěla Výtečníci slovenskí z roku 1863. Na FDC je zobrazená budova katolíckeho gymnázia v Kláštore pod Znievom. V pozadí rukopis z jeho korešpondencie a v pečiatke vlastnoručný podpis.
Mgr. Drahomír Velička