Slovenská pošta, a.s., dnes 24. 2. 2023 vydala poštovú známku „Veľká noc 2023: Slovenské ľudové rezbárstvo“, so špecifickým symbolom T2 50g.
Poštová známka rozmerov 26,5 × 33,9 mm vrátane perforácie vychádza vo forme tlačového listu s 50 známkami. Známku vytlačila technikou ofsetu spoločnosť Tiskárna Hradištko, s.r.o. Motívom poštovej známky je drevená plastika s názvom „Pieta“ zo zbierok Oravskej galérie v Dolnom Kubíne od ľudového rezbára Štefana Siváňa. Súčasne s poštovou známkou bola vydaná obálka prvého dňa s pečiatkou FDC s dátumom 24. 2. 2023 a domicilom mesta Dolný Kubín. Predlohou prítlače FDC obálky je tiež dielo Štefana Siváňa s motívom Krista s palmovou ratolesťou, odkazujúcim na jeho slávnostný príjazd do Jeruzalema. Motívom FDC pečiatky je prekresba drevenej plastiky „Zmŕtvychvstania Krista“ tiež od Štefana Siváňa. FDC vytlačila technikou ofsetu spoločnosť Tiskárna Hradištko, s.r.o. Autorom grafickej úpravy poštovej známky, prítlače na FDC a autorom FDC pečiatky je Adrian Ferda.
Vydanie celinovej pohľadnice: „Veľká noc 2023: Slovenské ľudové rezbárstvo“
Slovenská pošta, a.s., dnes 24. 2. 2023 vydala celinovú pohľadnicu s natlačenou známkou na adresnej strane, identickou s poštovou známkou č. 787 „Veľká noc 2023: Slovenské ľudové rezbárstvo“, so špecifickým symbolom T2 50g. Označenie zodpovedá cene, ktorá sa zhoduje s výškou poštovej sadzby za list 2. triedy do hmotnosti 50 g vo vnútroštátnom styku. Motívom obrazovej časti celinovej pohľadnice je drevená plastika Panny Márie so sv. Jánom pod ukrižovaným Kristom od ľudového rezbára Štefana Siváňa.
Celinovú pohľadnicu vytlačila ofsetovou technikou spoločnosť Tiskárna Hradištko, s.r.o. Registračné číslo celinovej pohľadnice je 035 CP 787/23. Predajná cena celinovej pohľadnice je 1,15 €. Cesty naivných umelcov k tvorbe sú rôzne, priamočiare i spletité, spoločná je spontánna potreba výtvarne stvárniť svet okolo seba, svoje predstavy a sny bez ohľadu na všeobecne uznávané spôsoby umeleckého zobrazenia.
Štefan Siváň starší (1906 – 1995) začínal vyrezávaním figúrok do prenosných betlehemov, s ktorými chodil v mladosti vo vianočnom a novoročnom období koledovať po Slovensku, Morave a Sliezsku. Inak celý život prežil v hornooravskej obci Babín, kde postupne vytvoril rozsiahle, námetovo i výrazovo rozmanité, rezbárske dielo. Dnes je považovaný za jedného z najvýznamnejších slovenských insitných sochárov a jeho dielo zarezonovalo aj v európskom kontexte naivného umenia. Štefan Siváň bol roľníkom a kolárom, s drevom pracoval už od detstva. Rezbárstvo pre neho znamenalo odpútanie sa od všedného života v ťažkých podmienkach, radosť, a tiež možnosť zlepšiť si príjem. Aj keď vo svojej tvorbe nadviazal na ľudovú výtvarnú tradíciu, čistotou a autentickosťou neškoleného umeleckého výrazu sa vyčlenil z jej anonymity. Stvárňoval najmä motívy zo svojho bezprostredného okolia, ktoré mu boli blízke a dôverne známe. Intuitívne tvaroval drevenú hmotu a premieňal ju na figúrky pastierov, roľníkov i zvierat, ktoré postupne rástli do väčších, až monumentálnych rozmerov. Popri pracovných námetoch patrili medzi jeho obľúbené témy materstvo a rodina, oravskú folklórnu tradíciu dopĺňali postavy hudobníkov a zbojníkov – predovšetkým Jánošík. Štefan Siváň zobrazoval aj náboženské, najmä kristologické a mariánske scény, v ktorých vychádzal z ikonografie a tvaroslovia ľudového rezbárstva. Pieta je v zbierkach Oravskej galérie zastúpená v niekoľkých variantoch. Možno na nich pozorovať špecifické črty Siváňovho rezbárskeho prejavu – štylizované blokové formy, naivné priestorové chápanie a zobrazenie anatómie, bezprostrednosť a poetiku vyjadrenia. Osobitosť ich výrazu spočíva aj v precítení námetu a jeho pretlmočení úprimnou vierou jednoduchého človeka.
Mgr. Dagmar Adamusová