Slovenská pošta, a.s., vydala 28. 2. 2023 poštovú známku „Spoločné vydanie
s Arménskom: Kostolík sv. Juraja v Nitrianskej Blatnici“, s nominálnou hodnotou 1,00 €.
Poštová známka rozmerov 40 × 30 mm vrátane perforácie vyšla vo forme tlačového listu so 40-timi známkami – 20 známkami emisie č. 788 a s 20 známkami emisie č. 789. Známku vytlačila technikou ofsetu v kombinácii so serigrafiou spoločnosť Tiskárna Hradištko, s.r.o.
Motívom poštovej známky je najstarší zachovaný kostol na území Slovenska nachádzajúci sa v intraviláne bola vydaná obálka prvého dňa s pečiatkou FDC, s dátumom 28. 2. 2023 a domicilom mesta Bratislava. Predlohou prítlače obálky FDC je interiér kostolíka. Motív FDC pečiatky je jeho pôdorys. FDC vytlačila technikou ofsetu spoločnosť Tiskárna Hradištko, s.r.o.
Autorom výtvarného návrhu poštovej známky, prítlače na FDC a FDC pečiatky je akad. mal. Peter Augustovič.
Vydanie poštovej známky „Spoločné vydanie s Arménskom: Kláštor Tatev“
Slovenská pošta, a.s., vydala 28. 2. 2023 poštovú známku „Spoločné vydanie s Arménskom: Kláštor Tatev“, s nominálnou hodnotou 1,00 €.
Poštová známka rozmerov 40 × 30 mm vrátane perforácie vyšla vo forme tlačového listu so 40-timi známkami – 20 známkami emisie č. 789 a s 20 známkami emisie č. 788. Známku vytlačila technikou ofsetu v kombinácii so serigrafiou spoločnosť Tiskárna Hradištko, s.r.o.
Motívom poštovej známky je kláštor Tatev v Arménsku, ktorý je zapísaný v reprezentatívnom Zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Súčasne s poštovou známkou bola vydaná obálka prvého dňa s pečiatkou FDC, s dátumom 28. 2. 2023 a domicilom mesta Bratislava. Motívom prítlače FDC je interiér hlavného kláštorného kostola sv. Petra a Pavla. Motív FDC pečiatky je arménsky kríž chačkar nachádzajúci sa na stĺpe sv. Trojice v areáli kláštora. FDC vytlačila technikou ofsetu spoločnosť Tiskárna Hradištko, s.r.o.
Autorom výtvarného návrhu poštovej známky, prítlače na FDC a FDC pečiatky je akad. mal. Peter Augustovič.
Spoločné vydanie poštovej známky s Arménskom, realizované pri príležitosti 30. výročia nadviazania diplomatických vzťahov, prezentuje najvýznamnejšie kresťanské pamiatky 9. storočia, ktoré konfesionálne spájajú naše geograficky vzdialené krajiny. Kostolík sv. Juraja v Nitrianskej Blatnici sa nachádza na zaniknutej ranostredovekej lokalite „Jurko“ na úpätí hory Marhát v Považskom Inovci. Obec sa uvádza prvýkrát v roku 1185 ako „predium Sarfew“, majetok Stojslava. Rotunda stojaca hlboko v lese za obcou bola dlho považovaná za renesančnú kaplnku z roku 1541. Až archeologický výskum vedený A. Ruttkayom v 70. rokoch 20. storočia dokázal, že základy stavby majú ranostredoveký pôvod a podľa nálezov z prikostolného cintorína bola prvá fáza stavby datovaná do 11. storočia. Výskum tiež dokázal, že veža, nachádzajúca sa v súčasnosti na západnej strane rotundy, bola pristavaná dodatočne, podobne ako na južnej strane situovaná pustovňa.
Rozmery stavby totožné s veľkomoravskou rotundou objavenou na veľmožskom dvorci v Ducovom pri Piešťanoch boli indíciami k hypotetickým diskusiám o veľkomoravskom pôvode stavby. Autenticita ranostredovekého muriva rotundy až do výšky 6 m spolu s pôvodným predrománskym oknom, ktoré objavil reštaurátorský výskum pod vedením Jozefa Doricu v roku 2010, ešte viac zreálnili kontúry veľkomoravského pôvodu rotundy. Prvé exaktné datovanie rotundy do rokov 991 – 1052 realizoval chronometrickou metódou C14 Peter Barta v roku 2015. Úplne odlišné výsledky datovania prinieslo o niekoľko rokov neskôr konzorcium rádiouhlíkových laboratórií pod vedením prof. Pavla Povinca tvorené viacerými vedecko-výskumnými inštitúciami z Bratislavy, Tucsonu a Athens (USA), Zürichu, Viedne, Debrecína a Prahy. Všetky analyzovali vzorky dreva, uhlíkov a malty z muriva stavby a nezávisle od seba sa zhodli, že kostol bol postavený v rokoch 830±40. To znamená, že v súčasnosti ide o najstarší zachovaný kostol na území Slovenska, ktorý bol postavený v 9. storočí, teda počas existencie Veľkomoravskej ríše.
Mgr. Martin Vančo, PhD.