História hlavnej pošty v Košiciach
Budova hlavnej pošty v Košiciach (v minulosti nazývaná aj Poštový a telegrafný úrad alebo Riaditeľstvo pôšt a telegrafov) je rozsiahly komplex budov, ktorý v rokoch 1926 až 1928 v duchu funkcionalizmu navrhol architekt Bohumír Kozák. Stavebné práce v rokoch 1928 až 1930 vykonávala firma Bedřich Koráb a Jaroslav Železný, Brno-Užhorod.
Český architekt Bohumír Kozák, predstaviteľ funkcionalizmu, teoretik architektúry a ochranca pamiatok, navrhol rozsiahly blok poštovej budovy pôvodne pre viacero úrovní výkonu a riadenia pošty a telegrafu vrátane priestorov takzvaného Radiojournalu. Budova stojí na mieste, kde sa kedysi nachádzal hypodróm, teda jazdecký areál, ktorý patril ku kasárňam, čo stoja na opačnej strane ulice. Ucelený komplex budov bol prvou verejnou stavbou na Slovensku úplne zbavenou prvkov historizmu, ktoré prevládali do začiatku 20. rokov.
Komplex pozostáva z kompozície niekoľkých jedno až päťpodlažných objektov a je situovaný západne od stredovekého historického jadra mesta. V parteri je tento mestský blok kompaktne uzavretý, no vo vyšších podlažiach sa výrazne odlišujú rôzne vysoké jednotlivé prevádzky, ktoré tak tvoria relatívne samostatné objemy. Veľký vnútorný obslužný dvor sprístupňujú dva podjazdy, oba na Poštovej ulici, ktoré sú uzavreté monumentálnymi bránami. Z Moyzesovej ulice bol prístup ku tzv. Radiojournalu, teda oblastnému riaditeľstvu československého rozhlasu.
Na modernistickom ráze stavby sa uplatnilo niekoľko kľúčových motívov – sú to konštruktivistické schodiskové veže, okná radené do horizontálnych pásov či štýlové kruhové okná, ako aj okrový keramický obklad. Najpozoruhodnejšia je však určite priestranná prepážková hala zastrešená zaklenutým sklobetónom, ktorá bola určujúcim prvkom ušľachtilého základného rázu prejavu.
Budova pošty sa dňa 26. júna 1941 stala terčom pravdepodobne nemeckým alebo samotným maďarským letectvom zinscenovaného bombardovania. Na mesto bolo zhodených 30 bômb, pričom poštu zasiahlo päť. Prvá trafila bočné krídlo budovy otočené do dnešnej Moyzesovej ulice (vtedy Rákóczi-körút) medzi druhým a tretím poschodím a vyhĺbila dieru s rozmermi 70 m². Ďalšie dve dopadli vedľa hlavného vchodu, pričom jedna z nich trafila parter budovy a zanechala za sebou dieru s plochou 12 m². Posledné dve bomby dopadli pred budovu neďaleko hlavného vchodu práve počas vykladania poštových zásielok z nákladného automobilu.
Budova bola do značnej miery zničená a okrem veľkých dier v obvodových múroch boli povybíjané okenné výplne i sklenené vitráže. Okamžite po incidente sa začali rekonštrukčné práce, ktoré zabezpečili urýchlené sprevádzkovanie budovy v pôvodnom rozsahu.
Komplex budov slúži dodnes svojmu pôvodnému účelu – poštovému úradu a rozhlasu. Aj viac ako deväťdesiat rokov po postavení je prevažná väčšina zariadenia budovy pôvodná, resp. obnovená, vrátane keramických dlaždičiek na podlahách, stĺpov z čierneho skla i opaxitového obkladu.