Oslavy 175. výročia železníc na Slovensku
Slovenská pošta, a.s., vydala 18. 8. 2023 emisiu poštovej známky, pripomínajúcu príchod prvého parného rušňa na územie Slovenska dňa 20. 8. 1848. Pri príležitosti tohto výročia pripravili Železnice Slovenskej republiky v zastúpení Železničného múzea 9. – 10. 9. 2023 v spolupráci s viacerými partnermi, medzi ktorými nechýbala ani Slovenská pošta, a.s., oslavy výročia v rušňovom depe Bratislava východ. POFIS a Poštové múzeum k úspešnému priebehu podujatia prispeli nielen zriadením príležitostnou poštovou priehradkou, ale aj realizáciou výstavy „Po koľajniciach k adresátovi“. Tá bola príznačne inštalovaná v poštovom nákladnom vozni typu Gbbqs familiárne nazývanom Gabika, ktorý sa pred niekoľkými rokmi podarilo Poštovému múzeu zachrániť pred likvidáciou. Podujatie navštívilo množstvo ľudí nielen zo Slovenska, ale aj zo zahraničia, a o služby Slovenskej pošty bol veľký záujem rovnako ako o výstavu, prezentujúcu históriu prepravy poštových zásielok vlakom. Úspech podujatia podčiarkuje ďakovný list riaditeľa Železničného múzea Ing. Michala Tunegu:
„V mene organizátorov podujatia Rendez 2023 – 175 rokov železníc na Slovensku by som sa Vám chcel srdečne poďakovať za spoluprácu, pomoc a obetavosť pri prípravách a realizácii tak mimoriadne náročného podujatia, akým tieto oslavy nepochybne boli. Bez Vášho osobného prispenia a zaangažovanosti by nebolo možné zabezpečiť hladký priebeh celého podujatia, vyriešiť vzniknuté problémy, ale najmä pripraviť neopakovateľné zážitky pre skoro 8 000 návštevníkom a ďalším priaznivcom železníc, ktorí sledovali podujatie z diaľky.
Mimoriadne ma teší, že sme dokázali tému železnice a železničnej histórie „predať“ omnoho väčšiemu publiku než v posledných rokoch. To je veľmi dôležité v neľahkej dobe, ktorú železničná doprava v súčasnosti zažíva. Dokázali sme širokej verejnosti ukázať to pekné, čo železnica ponúka a čo dokáže k nej ľudí pritiahnuť. Znamená to, že železničná nostalgia má nielen na železničnom trhu, ale aj na trhu kultúry svoje miesto, prostriedky do nej vložené majú svoje opodstatnenie a postupne sa nám v dobrom vracajú a budú vracať. Musíme len vydržať, udržať to, čo sme už dosiahli, v rámci možností to rozvíjať, naďalej dobre spolupracovať a nenechať sa odradiť negatívnymi vplyvmi, ktoré nás denne atakujú.“
Pošta vydáva známku „Krásy našej vlasti: Renesančný kaštieľ v Brodzanoch“
Slovenská pošta dnes v piatok 22. septembra 2023 vydáva poštovú známku „Krásy našej vlasti: Renesančný kaštieľ v Brodzanoch“ so špecifickým symbolom T2 50g. Označenie zodpovedá cene, ktorá sa zhoduje s výškou poštovej sadzby za list 2. triedy do hmotnosti 50 g vo vnútroštátnom styku.
Poštová známka rozmerov 44,4 × 30,5 mm vrátane perforácie vychádza vo forme upraveného tlačového listu so 6 známkami a medzihárčím. Známku vytlačila technikou ofsetu v kombinácii s oceľorytinou spoločnosť Tiskárna Hradištko, s.r.o. Ústredným motívom poštovej známky je pohľad na renesančný kaštieľ v Brodzanoch, pričom na medzihárčí je celý pôdorys areálu kaštieľa.
Súčasne s poštovou známkou vyjde obálka prvého dňa s pečiatkou FDC, s dátumom 22. 9. 2023 a domicilom mesta Partizánske. Motívom prítlače na FDC je park kaštieľa s vodnou kaskádou. Na FDC pečiatke je zobrazený ornament brány kaštieľa. FDC vytlačila technikou oceľorytiny spoločnosť Tiskárna Hradištko, s.r.o. Autorom výtvarného návrhu poštovej známky a medzihárčia je doc. Martin Činovský, akad. mal., ArtD. Autorom výtvarného návrhu prítlače na FDC a FDC pečiatky ako aj rytiny poštovej známky a prítlače na FDC je František Horniak.
Dominantou Brodzian, obce ležiacej v jednom z najsevernejších údolí Tríbeča, je renesančný kaštieľ zo 17. storočia, obklopený rozsiahlym anglickým parkom. Od roku 1846 sa takmer na sto rokov stal rodinným sídlom rakúskeho baróna Gustáva Friesenhofa a jeho potomkov. Friesenhofovci boli príbuzensky úzko spojení s rodinou ruského básnika A. S. Puškina, vďaka čomu ich vdova po básnikovi spolu s deťmi každoročne navštevovala v Brodzanoch.
Kaštieľ je štvorkrídlová dvojpodlažná budova s centrálnym nádvorím, členená hranolovými baštami a vstupnou vežou. Fasády zdobí nárožné kvádrovanie a sgrafitová výzdoba. Stavba, významne reprezentujúca architektúru vidieckych šľachtických sídel bývalej Tekovskej župy, bola v roku 1963 vďaka svojej umelecko-historickej hodnote vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku.
V priebehu stáročí prešiel objekt zložitým stavebným vývojom. Pôvodná kamenná rezidencia Brogyányiovcov, pochádzajúca z polovice 15. storočia, bola novými majiteľmi Forgáchovcami na začiatku 16. storočia prebudovaná na obranné sídlo s hranolovými baštami a so strieľňami na prízemí. Po roku 1660 sa majiteľom brodzianskeho panstva stal šľachtic Štefan Kvassay st., advokát pôsobiaci v službách ostrihomských arcibiskupov. V snahe vybudovať rodinné sídlo obnovil v tom čase už veľmi zanedbanú kúriu a rozšíril ju o opevnené predhradie s nárožnými baštami, vstupnou vežou a strieľňami. Rezidencia Kvassayovcov tak nadobudla fortifikačný ráz a počas tureckých vpádov na Ponitrie poskytovala ochranu nielen členom rodiny, ale aj brodzianskym poddaným. Pre zvýšenie komfortu obytných priestorov nasledovali na konci 17. storočia ďalšie neskororenesančné stavebné úpravy, na ktoré nadviazala v priebehu nasledujúceho storočia baroková prestavba kaštieľa. Friesenhofovci dali v 19. storočí svojmu sídlu romantickú podobu a pristavili k nemu krídlo, do ktorého umiestnili svoju knižnicu. Anglický park v prírodno-krajinárskom slohu obklopujúci kaštieľ tvoril celok s neďalekým pahorkom Hôrka, na ktorom vybudovali pohrebnú kaplnku a romantický letohrádok.
Po 2. svetovej vojne bolo šľachtické sídlo skonfiškované štátom a desaťročia chátralo. Generálna oprava v rokoch 1971 – 1979 mu vrátila renesančný vzhľad. Po jej ukončení sa kaštieľ stal sídlom Slovanského múzea A. S. Puškina, ktoré pôsobí pod správou Slovenskej národnej knižnice, ktorá realizovala opravu fasády kaštieľa v roku 2021.
PhDr. Alexandra Lukáčová