Mapa poštovej a telegrafnej siete Uhorska
Poštové múzeum Slovenskej pošty, a.s., ktoré si bude v budúcom roku pripomínať štvrťstoročie svojej existencie, je jedno z najmladších múzeí tohto typu na svete. Vzhľadom na skutočnosť, že historické artefakty súvisiace s činnosťou maďarskej kráľovskej pošty pred rokom 1918 zostali v špecializovanom múzeu v Budapešti a neboli predmetom delenia majetku Rakúsko-Uhorska, je dokumentácia činnosti našej pošty v období Uhorského kráľovstva od roku 1000 do roku 1918 veľmi komplikovaná.
Príležitostí k získaniu poštovo-historických predmetov ani nie je veľa, pretože sa nachádzajú spravidla v súkromných zbierkach a na voľnom trhu so starožitnosťami sa objavujú len zriedka. Práve vďaka usilovnej činnosti kurátora dejín poštovníctva Mgr. Lea Lichvára sa Poštovému múzeu podarila v roku 2022 mimoriadne cenná akvizícia historickej mapy poštovej a telegrafnej siete z roku 1894, ktorej zaradenie do zbierkového fondu odporučila Komisia na tvorbu zbierok dňa 8. 2. 2022.
Mapa s názvom „Posta éstávirdai térképe“, t. j. Poštová a telegrafná mapa (Uhorského kráľovstva) v mierke 1:576 000 sa skladá z 8 kusov farebných litografií vytvorených budapeštianskou dielňou Karola Ladislava Posnera so synmi v roku 1894 na základe príkazu ministra obchodu a objednávky Generálneho riaditeľstva pôšt a telekomunikácií v Budapešti.
Mapa v rozloženom stave dosahuje 185,5 × 137 cm, pričom litografie sú nakašírované na plátno tak, že sa dajú poskladať do balíčka o veľkosti cca 46 × 68 cm, keďže mapa bola pôvodne určená na cestovné účely. Okrem geografických a technických informácií obsahuje množstvo textových údajov zapísaných bilingválne v maďarskom a francúzskom jazyku. Ide najmä o poštové a telegrafné úrady, poštové a telegrafné pokladnice, telegrafné a telefónne linky a informácie o vzdialenostiach medzi poštovými a telegrafnými úradmi.
Mapa je rozdelená na dve časti: a) Maďarsko (Magyaroszág) a b) Chorvátsko a Slavónsko (Horvát és Szlavonország). V časti Maďarsko je uvedených 63 miest, medzi ktorými sú z nášho územia uvedené Bratislava, Komárno, Liptov, Nitra a Trenčín. V číslovanom zozname riaditeľstiev pôšt a telekomunikácií a ich obvodov sú uvedené okrem Bratislavy ešte Košice.
Časté používanie mapy sa odrazilo na stave tejto pamiatky, keďže v miestach skladov bol papier najviac mechanicky poškodený roztrhnutím, ale aj na papierovom nosiči bola na viacerých miestach zaznamenaná jeho absencia, znečistenie, ako aj početné pokrčenia a trhliny. Mapa bola zrejme uložená v nevhodných klimatických podmienkach, ktoré boli príčinou rozsiahleho degradačného procesu plesní a insektu, pretože v papierovine boli lokalizované aj kukly blanokrídleho hmyzu. Z dôvodu záchrany tohto cenného historického predmetu Komisia na tvorbu zbierok konštatovala nutnosť reštaurátorskej intervencie. Za účelom výberu vhodného reštaurátora bol realizovaný prieskum trhu, v rámci ktorého boli oslovení traja autorizovaní reštaurátori zapísaní v Komore reštaurátorov Slovenska, spomedzi ktorých bola na základe najlepšej cenovej ponuky vybraná doc. Janka Blaško Križanová, ktorá pôsobí ako docentka na Katedre reštaurovania VŠVU v Ateliéri reštaurovania fotografie, s ktorou bola dňa 31. 1. 2023 uzavretá zmluva o dielo. Spolu s doc. Jankou Blaško Križanovou sa na reštaurovaní mapy podieľali jej študentky Bc. Soňa Borovská a Bc. et Bc. Zuzana Šupolová.
Samotné reštaurovanie prebiehalo takmer celý rok a jeho súčasťou bol tak nedeštruktívny, ako aj deštruktívny výskum pamiatky. Dôraz bol pritom kladený na čo možno najmenšie straty pôvodného materiálu predmetu za účelom odobratia a analýzy vzoriek kvôli určeniu pH papierového nosiča a stanovenia jeho stupňa rozpustnosti a oteru. Chemickou analýzou boli stanovené dôkazové reakcie na prítomnosť bielkovín, lignínu a škrobu. Nedeštruktívny výskum bol zameraný na pozorovanie artefaktu v rôznych svetelných spektrách UV a IR svetla a bola použitá aj digitálna mikroskopia.
Vzhľadom na výraznú degradáciu plátennej podložky napadnutej biologickými škodcami (plesne a hmyz) sa následne pristúpilo k mechanickému oddeleniu papiera od plátna pomocou skalpelu. Takto sňaté papierové listy boli podlepené tenkou vrstvou japonského papiera a trhliny scelené tým istým materiálom pomocou tylózy MH-600. Doplnené časti boli následne zaretušované tak, aby spĺňali princíp reverzibility. Nakoniec boli všetky listy nakašírované na nové bavlnené plátno podobné pôvodnej deštruovanej podložke. Plátno bolo napnuté a následne spevnené vrstvou želatíny. Na takto pripravené plátno sa postupne nalepili všetky listy s medzerami 1 cm od seba pomocou adhezíva BEVA 371, ktoré sa aktivuje formou tepla tak, že sa nažehlí žehličkou.
Napriek tomu, že mapa bola pôvodne určená na skladovanie v zloženom stave, z dôvodu jej prezentačného potenciálu, ako aj lepšej vizuálnej kontroly stavu pamiatky, sa dňa 14. 2. 2024 pristúpilo k jej adjustácii na nový drevený blindrám v priestoroch objednávateľa v budove Hlavnej pošty na Nám SNP 35 v Bratislave.
Mapa bola zároveň zavesená v kancelárii generálneho riaditeľa, kde už je prezentovaný zreštaurovaný obraz bratislavského poštmajstra Baksaia Sohára Pála, ktorý dal v roku 1908 postaviť bratislavský poštový palác. Oba exkluzívne zbierkové predmety Poštového múzea budú takto lepšie prístupné verejnosti a budú reprezentovať významnú epochu dejín poštovníctva na území Slovenska okolo roku 1900.
Stav mapy pred reštaurovaním Stav mapy po reštaurovaní
Takí sme my, poštári
Dnes vám predstavíme nášho kolegu Mgr. Mareka Sopka, riaditeľa regionálneho riaditeľstva Trenčín:
1. Kedy ste začali pracovať na Slovenskej pošte a aká spomienka sa vám k tomu viaže?
Na Slovenskej pošte, a.s., som začal pracovať 1. 1. 1993. Spomienka, ktorá sa mi viaže k danému dátumu, je vznik Slovenskej pošty 1. 1. 1993.
2. Čo považujete za váš najväčší pracovný úspech?
Za môj najväčší pracovný úspech považujem úspechy pôšt, ktoré som riadil z pozície vedúceho pošty, konkrétne Pošta Nová Dubnica, Nové Mesto nad Váhom 1, kde výsledky daných pôšt a všetkých zamestnancov boli v danom období hodnotené ako najlepšie v rámci Slovenskej pošty a následne úspechy, ktoré v súčasnosti dosahujú pošty a zamestnanci na RR Trenčín.
3. Aký bol váš najzaujímavejší deň na pošte?
Bolo to 1. 1. 2009, kedy sme na Slovensku prechádzali na novú euro menu.
4. Aký úsmevný zážitok vás postretol v práci?
Úsmevných zážitkov je určite viac, ale medzi tie nezabudnuteľné radím zážitky spájané s prechodom pôšt na APONET, kedy sa zamestnanci museli v krátkom čase naučiť pracovať s výpočtovou technikou, nakoľko pred tým používali len kalkulačky, resp. všetko sa spracovávalo v papierovej podobe. Aj keď tie chvíle v určitom čase boli veľmi úsmevné, na druhej strane zamestnanci preukazovali veľkú mieru empatie a vzájomnej súdržnosti.
5. Ktoré tri veci vám napadnú, keď sa povie Slovenská pošta?
Komunikácia, práca s ľuďmi, poštové zásielky.
6. Ako trávite voľný čas? Máte koníčky, ktorým sa pravidelne venujete?
Aj keď väčšina môjho času súvisí s pracovaným nasadením, voľný čas najradšej trávim v kruhu svojej rodiny a v prírode. Medzi moje koníčky, ktorým sa pravidelne venujem, patrí cestovanie.
7. Aké je vaše obľúbené jedlo?
Tradičné slovenské jedlá.
8. Čo prajete Slovenskej pošte dobudúcna?
Slovenskú poštu zákazníci vždy vnímali a stále vnímajú ako neoddeliteľnú súčasť ich každodenných životov. Žijeme uponáhľanú a rýchlo meniacu sa dobu, a preto Slovenskej pošte prajem hlavne veľa správnych rozhodnutí, ktoré ju posunú do moderného a konkurencie schopného prostredia. Nech si zákazníci všetkých vekových kategórií nájdu cestu na ich vlastnú poštu a budú z nej odchádzať spokojní.