V bazilike minor sv. Egídia v Bardejove sa v piatok 23. februára 2024 konala slávnostná inaugurácia poštovej známky s námetmi sakrálneho mobiliára tohto bezpochyby jedinečného gotického kostola na Slovensku. Súčasťou podujatia bola svätá omša, ktorú celebroval dekan farnosti Marek Kreheľ, za účasti monsignora Jána Vala, predsedu Spoločnosti sv. Gabriel, ktorá vydanie známky iniciovala. Organizácia podujatia sa však konala pod kuratelou PhDr. Silvie Fecskovej, členky toho spoločenstva z Bardejova a vedúceho Pošty Bardejov 1 Ing. Alexandra Sulina, ktorý zabezpečil pre filatelistov zriadenie príležitostnej poštovej priehradky v priestoroch miestnej fary a osobne sa podieľal na pečiatkovaní filatelistických produktov.
Vydanie poštovej známky by sa nezaobišlo bez pomoci miestneho fotografa Jozefa Mačejovského, ktorý pre autora poštovej známky Adriana Ferdu pripravil množstvo kvalitných fotografií, spomedzi ktorých autor vybral na poštovú známku detail centrálnej skrine retábulového oltára sv. Kríža z roku 1480, ktorý stvárňuje ukrižovanie Krista s Pannou Máriou a sv. Jánom po stranách. Výjav lemuje po oboch stranách štvorica starozákonných prorokov s nápisovými páskami s proroctvami, na základe ktorých sa za autora oltára považuje žiak významného nizozemského sochára Gerarda z Leidenu. Na predele oltára sa nachádza Veraikon – obraz tváre Krista na Veronikinej šatke, ktorý sa stal námetom prítlače poštového lístka vydaného miestnymi filatelistami. A. Ferda ďalej vybral na prítlač obálky prvého dňa vydania kamennú sochu Piety z roku 1430, ktorá pochádza zo staršieho oltára, pričom do centrálnej skrine oltára Sedembolestnej Panny Márie bola vsadená až v roku 1480. Práve na evanjeliovej strane pravého krídla tohto oltára sa nachádza maľovaný obraz Premenenie na hore Tábor, ktoré sa stalo námetom obrazovej strany celinovej pohľadnice.
Bazilika minor sv. Egídia je výnimočná tým, že sa tu nachádza až 11 gotických retábulových oltárov z rokov 1440 – 1520, ktorý predstavuje unikátny celok pôvodného stredovekého zariadenia kostola, aký nemá ani na Slovensku ani nikde na svete obdobu. Poskytuje nám zároveň významný doklad o činnosti stredovekých remeselníckych cechov, ktoré sa intenzívne podieľali na výzdobe kostola, keďže oltár sv. Kríža finančne sponzoroval cech roľníkov a oltár Sedmebolestnej Panny Márie cech murárov. Zrejme najvzácnejším umelecko-historickým dielom je súsošie Gogoty z konca 15. storočia stvárňujúce Ukrižovanie Krista na tráme predeľujúcom presbytérium od lode kostola pod víťazným oblúkom chrámu.
Súsošie tvorí osem metrov vysoký kríž s takmer päťmetrovým rozpätím s postrannými krížmi ukrižovaných zloduchov a sochami Panny Márie a sv. Jána pod krížom ukrižovaného Krista. Architektúra kostola, ako aj jej zariadenie, korešpondujú s významným postavením mesta Bardejov v stredoveku, ktoré dostalo v roku 1376 privilégium kráľovského mesta od uhorského kráľa Ľudovíta Veľkého, čím sa dostalo na úroveň najvýznamnejších miest kráľovstva, ako boli Košice alebo Budín.
Mgr. Martin Vančo, PhD, vedúci POFIS a Poštového múzea
Veľká golgota na tráme presbytéria baziliky minor. Príležitostná poštová priehradka Bardejov I.
