Aké obrazy to visia na pošte na Námestí SNP v Bratislave?
Na Slovenskej pošte pracujem už 17 rokov a neustále ma táto inštitúcia niečím prekvapí. Naposledy to bola požiadavka z nášho odboru komunikácie a marketingu, či by sme v Poštovom múzeu nevedeli identifikovať pôvodnú výzdobu Pošty 42 na Saratovskej ulici v Dúbravke, o čo ich 4. marca 2024 požiadala zástupkyňa bratislavskej developersko-consultingovej spoločnosti MACHO consulting Ing. Mária Lovecká :
„Dobrý deň, chcela by som vás veľmi pekne poprosiť o pomoc pri hľadaní informácií. Ide o bývalú Poštu 42 na Saratovskej ulici v Bratislave. V rámci prípravy projektu sme dohľadávali informácie a podklady s odkazom na starú poštu. Obyvatelia Dúbravky na ňu s láskou a veľmi radi spomínajú. Rovnako spomínajú aj na maľbu, vitráž, ktorá bola súčasťou jej interiéru. Snažím sa dopátrať k informáciám, kto bol autorom tejto kresby a tiež ku jej kvalitnejší fotkám. Vedeli by ste nám s tým dopomôcť? Ďakujem. Lovecká.“
Vďaka e-mailovej komunikácii, v rámci ktorej bola pripojená elektronická verzia časopisu Dúbravských novín č. 2/2023, sa identifikácia inkriminovanej výzdoby podarila pomerne ľahko. Na str. 12 – 13 sa totiž nachádzal odborný článok od renomovaného bratislavského filatelistu a poštového historika Mirka Bachratého, mapujúceho dejiny pôšt v mestskej časti Dúbravka s marginálnou zmienkou o týchto obrazoch. Tento hexaptych (séria 6 kusov obrazov vytvárajúca súvislý motív) sa totiž nachádza v zasadacej miestnosti č. 281 na hlavnej pošte v Bratislave.
Zhodou okolností práve 4. marca 2024 boli tieto obrazy predmetom diskusie porady generálneho riaditeľa SP a práve vďaka osobnému záujmu Mgr. Vladislava Kupku, ktorý má k výtvarnému umeniu veľmi blízky vzťah, som začal s dohľadávaním bližších informácií o tomto cykle obrazov, ktorý som už na zmienenej porade pracovne nazval „Alegóriou telekomunikácií“. Pán Kupka ma preto poveril zabezpečením reinštalácie obrazov, keďže sú zavesené v nesprávnom poradí a zabezpečením reštaurovania jedného z nich, ktorý vykazuje známky poliatia nejakými tekutinami, rozbor ktorých by bolo dobré podrobiť reštaurátorskej analýze.
K samotnej atribúcii obrazov nie je potrebné mať doktorát z dejín umenia, keďže obraz je signovaný práve na zmienenom poškodenom obraze pôvodne tvoriacom záver obrazovej kompozície a to vpravo hore autorskou signatúrou „Milan Chovanec 1982 – 1984“.
Akademický maliar Milan Chovanec (9. 1. 1943 Dobrá Niva – 10. 4. 2008 Zálesie) vyštudoval v rokoch 1957 – 1961 Strednú školu umeleckého priemyslu v Bratislave a v rokoch 1962 – 1967 oddelenie voľnej a monumentálnej maľby Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave u prof. Petra Matejku. Na výtvarnú scénu vstúpil už koncom 60. rokov 20. storočia, pričom sa koncentroval nielen na monumentálne realizácie dekorácií interiérov budov, čoho typickým dielom je napríklad naša „Alegória telekomunikácií“, ale aj na komornú maľbu a sochu, ale aj grafiku a ilustráciu.
Z ďalších monumentálnych realizácií je možné uviesť napríklad fresku v bývalej budove Slovenského ústredného zväzu SZM na Pražskej ulici v Bratislave s rozmermi 300 × 550 cm a maľbu na dreve s názvom „Mier“ nachádzajúcu sa v spoločenskej miestnosti bývalej Dimitrovky formátu 700 × 700 cm. Autorova tvorba je typická nezameniteľným, výsostne figuralistickým rukopisom na pomedzí hyperrealizmu a surrealizmu s výrazným koloristickým charakterom, ktorý zrejme súdobá socialistická cenzúra dokázala tolerovať ako akýsi svojský variant socialistického realizmu. Autor vystavoval na desiatkach samostatných i kolektívnych výstav doma i v zahraničí a je nositeľom viacerých prestížnych cien, ako aj identifikačného kódu Slovenska udeľovaným spoločnosťou Artem. Jeho diela sa nachádzajú v kolekciách najvýznamnejších slovenských galérií, ako aj v zbierkach mnohých súkromných zberateľov a je možné sa s nimi stretnúť aj na aukciách diel výtvarného umenia.
Vráťme sa ale späť k monumentálnej realizácii „Alegórie telekomunikácií“ s celkovými rozmermi cca 200 × 700 cm. Ako je zrejmé z autorskej signatúry, obrazy boli namaľované v rokoch 1982 – 1984, zrejme na základe priamej objednávky rezortu spojov v zastúpení automatickej telefónnej ústredne, budova ktorej bola postavená na Saratovskej ulici. Pošta 42 tu bola v podnájme, a keďže budova mala červenú farebnosť, hovorilo sa jej ľudovo aj „Červená pošta.“ V Poštovom múzeu v Banskej Bystrici máme v zbierkovom fonde dejín poštovníctva archívnu fotografiu z 80. rokov 20. storočia, na základe ktorej je jasné nielen správne usporiadanie obrazov, ale aj ich pôvodná inštalácia na stene vedľa poštových priehradiek. Pošta č. 42 mala pôvodné označenie č. 30 a nachádzala sa od roku 1973 na Bazovského ulici (dnes prízemný objekt susediaci s budovou VÚB). V súvislosti s nárastom obyvateľov na rozrastajúcom sa sídlisku vznikla potreba rozšírenia prevádzkových priestorov dodávacej pošty, a preto sa pošta Bratislava 42 v novembri 1984 presťahovala do spomínaných priestorov automatickej telefonickej ústredne.
Po vzniku Slovenskej republiky 1. januára 1993, a teda aj v súvislosti so vznikom Slovenskej pošty, š. p., došlo v rámci optimalizácie nákladov na prevádzkovanie budov rušením nerentabilných pôšt alebo k ich združovaniu, tiež pod vplyvom nových majetkových pomerov vlastníkov nehnuteľností.
Odpredajom budovy telekomunikácií na Saratovskej ulici v roku 2004 súkromnému majiteľovi sa preto musela presťahovať aj Pošta 42, a to do priestorov novozrekonštruovaného obchodného domu Saratov, kde sa nachádza dodnes. Vďaka osobnej angažovanosti vtedajšej riaditeľky Oblastného riaditeľstva pôšt Bratislava Ing. Veroniky Juríkovej sa podarilo cyklus obrazov „Alegórie komunikácií“ zachrániť pred likvidáciou a premiestniť do areálu Dopravného podniku na Žabom majeri na Bojnickej 14, konkrétne do skladovacích priestorov sekcie správy majetku. Tu boli na základe informácie Alžbety Martiškovej po dlhý čas prikryté len akýmsi starým kobercom a do zasadacej miestnosti č. 281 na Hlavnej pošte na Nám SNP 35 boli nakoniec zavesené pravdepodobne až v roku 2020, čo sa mi podarilo overiť u Jitky Hudecovej (obom kolegyniam týmto ďakujem za súčinnosť).
Telegraf a telefón neodmysliteľne patria k dejinám pošty, keďže telekomunikácie tvorili s poštou do roku 1992 jeden spoločný podnik. Poštové múzeum preto pripravuje v spolupráci so Stredoslovenským múzeom v Banskej Bystrici výstavu na tému bezdrôtových komunikácií pod názvom „Od telefónu k internetu“, ktorá bude otvorená v 2. polovici apríla tohto roku a o ktorej vám bližšie informácie prinesieme po jej slávnostnom otvorení.
Mgr. Martin Vančo, PhD., vedúci POFISaPM
Poďte si zabehať za Slovenskú poštu
Marathon Banská Bystrica organizuje 8. júna 2024 už 13. ročník tohto podujatia. Je to tradičný bežecký sviatok – jediný večerný maratón v strednej Európe, stabilnou súčasťou ktorého je ako hrdý partner Slovenská pošta.
Ak radi trávite čas aktívne a chcete zažiť atmosféru kvalitného multišportového medzinárodného podujatia, pridajte sa k množstvu bežcov alebo fanúšikov. Slovenská pošta venuje svojim zamestnancom 10 voľných štartov (polmaratón, 10 km, 3,4 km) + 5 poštárskych štafiet zložených z troch bežkýň alebo bežcov. Celá trať bude ozvučená a doplnená o občerstvovacie stanice.
Bližšie informácie o Banskobystrickom maratóne nájdete na www.marathonbb.com. Záujemcovia o bezplatnú registráciu na spomínané disciplíny – zamestnanci Slovenskej pošty – sa môžu prihlásiť do 30. 4. 2024 na banovska.martina@slposta.sk.
Prvých 10 prihlásených a prvé tímy piatich štafiet budú kontaktovaní.
SND nám aj v apríli ponúka zľavu na vybrané predstavenia
Pre tých, ktorí by radi získali vstupenky zadarmo, stačí, ak nám napíšete o aké aktuálne predstavenie by ste mali záujem. Dvaja z vás môžu získať po 2 vstupenky na predstavenie podľa vlastného výberu z ponuky KLUBU BENEFICIO.
Vaše odpovede posielajte do 3. 4. 2024 do 12.00 hod. na: ambros.pavel@slposta.sk
Takí sme my poštári
Dnes vám predstavíme nášho kolegu Ing. Erika Cimbalu, vedúceho odboru podpory a rozvoja logistických činností
1. Kedy ste začali pracovať na Slovenskej pošte a aká spomienka sa vám k tomu viaže?
Pre Slovenskú poštu som začal pracovať v roku 1992. Prežil som na pošte a jej právnych predchodcoch mnoho pekných zážitkov od svojho útleho detstva, keďže moji rodičia pracovali v našej spoločnosti celý život. Z prvej výplaty som si kúpil CD prehrávač Sharp, ktorý mi slúži dodnes.
2. Čo považujete za váš najväčší pracovný úspech?
Môj profesionálny rast v tejto spoločnosti. Od automechanika cez vodiča, referenta dopravy či vedúceho oddelenia som sa vypracoval až k vedúcemu odboru, ktorý zodpovedá za dopravu celej spoločnosti. Prvou certifikovanou činnosťou bolo ISOm v SP, a.s., oprava a údržba motorových vozidiel, ktorú som zaviedol a dotiahol až k úspešnej certifikácii – bol som manažérom kvality pre túto oblasť.
3. Aký bol váš najzaujímavejší deň na pošte?
Zahraničná pracovná cesta koncom 90. rokov, programom ktorej bola návšteva triediaceho centra v blízkosti nemeckého mesta Frankfurt nad Mohanom a triediaceho centra na letisku vo Frankfurte. Počas tejto pracovnej cesty som spoznal svoju manželku.
4. Aký úsmevný zážitok vás postretol v práci?
Pri jednej z porád s vodičmi v Žiline som na úvod obišiel celú zasadaciu miestnosť a každému podal ruku na privítanie. Jeden z vodičov mi pri podaní ruky povedal: ,,Ako“.
Ja som na to odpovedal: „Dobre“. Pán na to reagoval: „Ale ja sa volám Ako.“ 🙂
5. Ktoré tri veci vám napadnú, keď sa povie Slovenská pošta?
Lojálnosť, rodina, služba občanom.
6. Ako trávite voľný čas? Máte koníčky, ktorým sa pravidelne venujete?
Voľný čas trávim najradšej so svojou rodinou, manželkou a troma dcérami. Radi športujeme – korčuľovanie, lyžovanie, plávanie, bicyklovanie a turistika. Taktiež voľný čas radi trávime na kultúrnych podujatiach – kino, divadlo, koncerty, ale aj organizované potulky po Košiciach. Veľkým koníčkom našej rodiny, hlavne mňa a strednej dcéry, je starostlivosť o nášho nemeckého ovčiaka Amiga, s ktorým chodíme na cvičisko, kde ho neskôr čakajú aj skúšky.
7. Aké je vaše obľúbené jedlo?
Všetko zo slovenskej kuchyne.
8. Čo prajete Slovenskej pošte dobudúcna?
Slovenskej pošte dobudúcna prajem zrealizovanie optimalizačných krokov, ktoré sú pre ňu životne dôležité a ktoré jej navrátia status modernej spoločnosti. Následne jej prajem spokojných, lojálnych zamestnancov, ktorí budú s chuťou a radosťou prichádzať do práce.