V stredu 12. 6. 2024 bola v Zemplínskom múzeu v Michalovciach slávnostne inaugurovaná poštová známka venovaná chránenej krajinnej oblasti Vihorlat. Chránené prírodné územie bolo vyhlásené vyhláškou MK SSR č. 9/1974 Zb zo dňa 28. 12. 1973, takže v súčasnosti si pripomíname 50. výročie jeho založenia, čo bolo hlavným dôvodom zaradenie tejto témy do emisného plánu poštových známok.
Zemepisná poloha Vihorlatu je v rámci Slovenska unikátna, pretože leží na rozhraní panónskej a karpatskej flóry. Patrí medzi najlesnatejšie pohoria Slovenska s prevahou bukových lesov. Jeho geografická poloha a osobitný geologický vývoj podmienili vznik takých prírodných zvláštností ako napríklad jazero Morské oko, Sninský kameň a vrchoviskové rašeliniská. Vihorlat patrí k najmladším vulkanickým pohoriam, ktoré vznikli koncom treťohôr pred 15 mil. rokmi v neogéne.
Hlavným motívom poštovej známky je flóra a fauna typická pre biotop Morského oka, ktoré je samostatnou Národnou prírodnou rezerváciou vyhlásenou v roku 1984, čiže aj v tomto prípade si pripomíname okrúhle 40. výročie založenia tejto rezervácie. Biotop je špecifický najmä ornitologickou populáciou vtáctva, vďaka čomu bol zaradený medzi územia európskeho významu sústavy Natura 2000. Ide o komplex chránených území európskeho významu, pomocou ktorého sa chránia najviac ohrozené druhy voľne žijúcich rastlín a živočíchov na území Európskej únie. Z tohto dôvodu bol na poštovú známku vybraný dravý vták Hadiar krátkoprstý, ktorý sa vyskytuje v hojnom počte práve v oblasti Morského oka, ktoré je tretím najväčším slovenským prírodným jazerom.
Hárček poštovej známky komponoval autor návrhu a rytiny známky Mgr. Jozef Česla, ml. v súlade s odporúčaním Námetovej komisie slovenskej známkovej tvorby, ako pohľad na Morské oko zo Sninského kameňa. Umožnilo mu to akcentovať na hárčeku aj iné výnimočné živočíšne druhy žijúce v CHKO Vihorlat, ako napr. motýľov Perlovca východného a Mlynárika horského, z chrobákov Fúzača horského a Kobylku sedmohradskú. Rastlinstvo zobrazené na hárčeku sa ale viaže k mokradiam Morského oka, ako napr. Bledula jarná karpatská, Rosička okrúhla, Plavúnec zaplavovaný a Korunovka strakatá. Z ríše plazov je na hárčeku zobrazená nakoniec vizuálne atraktívna Salamandra škvrnitá a Užovka stromová, ktorá tvorí hlavnú potravinovú zložku Hadiara krátkoprstého, podľa ktorého bol dravec na známke pomenovaný.