Cesta Slovenskej pošty k elektromobilite
Prvý krok sme urobili už v roku 2007, kedy boli obstarané prvé bicykle s pomocným elektrickým motorčekom. Elektromobilitu sme systematicky začali rozvíjať v roku 2015.
Momentálne pracujeme na mohutnom dobudovaní nabíjacej infraštruktúry pre internú potrebu. Teší nás, že sme držiteľom najvyššieho certifikátu SEVA ELF Šampión. Naším cieľom je, aby bola poštová doprava ešte ekologickejšia a udržateľnejšia.
Tábor poštárik
Milí rodičia a starí rodičia,
ďakujem za Vašu dôveru a možnosť spoznať nové tváre, osobnosti, ale aj stretnúť opäť tých, ktorí tábor navštevujú pravidelne. Na chvíľu sme sa stali aj s tímom animátorov ich rodinou a počas celého týždňa sa deťom plnohodnotne venujeme. Pripravili sme pre nich množstvo hier, voľnočasových aktivít, kvízov, návštevu policajných kynológov, hasičov s penovou párty, výlet a diskotéku. V deň, keď píšem tieto riadky, majú deti nočnú hru, ktorú zbožňujú. Avšak tí najmenší a mladší, ktorí odvahu na ňu nenabrali, večer a celú noc trávia spoločne so mnou v jednej miestnosti, kde sme si rozložili karimatky a pozeráme rozprávku.
Tak ako všade, aj tu máme pravidlá, ktoré musíme všetci dodržiavať. Vedzte, že deti s tým nemajú žiadny problém. Turnus detí prevažne zo západného Slovenska hodnotím veľmi pozitívne a verím, že prídu domov plní dojmov, zážitkov a krásnych spomienok.
Animátorom, ďakujem za profesionálny prístup, za perfektne pripravené aktivity, lásku venovanú deťom, lebo ony sú tie, pre ktoré to spoločne robíme.
V neposlednom rade chcem poďakovať celému kolektívu Školiaceho strediska za starostlivosť o nás!
Silvia, vedúca tábora
Čo pre mňa znamená Poštárik ?
Sofia, animátorka (21):
RODINA
„Toto slovo veľmi výstižne opisuje lásku s akou sa každý rok vraciame do Belušských Slatín a zdieľame všetky príbehy, ktoré sa stali našou súčasťou v priebehu roka. Aj keď sa nevídame často, puto zostáva nezlomné a silné.“
DOMOV
„Nejde o prvoplánovú predstavu štyroch stien, ale o ľudí, ktorí tento pocit domova tvoria. Sú to ľudia, ktorí sú ochotní spraviť čokoľvek pre seba navzájom.“
DÔVERA
„Vzájomné porozumenie je základná a nenahraditeľná zložka, na ktorej staviame celý tábor. Medzi dieťaťom a jeho animátormi vytvárame pocit bezpečia.“
RADOSŤ/SMÚTOK
„Množstvo pocitov, množstvo detí. Pocity negatívne či pozitívne, no vždy vypočuté, porozumené a rešpektované.“
LÁSKA/POCHOPENIE/VZÁJOMNÝ REŠPEKT…
„Takto by sa dalo pokračovať ešte veľmi dlhú dobu, pretože Poštárik nie je obyčajný tábor. Poštárik je komunita, ktorú spolu budujeme už trinásty rok. Pre každé jedno dieťa vytvárame atmosféru, v ktorej sa nájde a bude sa cítiť príjemne. Atmosféru, v ktorej pochopí, čo znamená držať spolu ako tím, počúvať sa navzájom, čo naozaj znamená pomáhanie si. Rovnako sa snažíme rozvíjať aj ich vedomosti, pohybové schopnosti a poskytovať priestor na oddych. Aby vedeli, že je dôležité si popri všetkých povinnostiach nájsť čas na regeneráciu a starať sa o svoje zdravie.
Tábor som zažila z pozície dieťaťa, a teraz aj ako animátorka. Musím povedať, že nemôžem byť vďačnejšia za všetky lekcie a nerozlučné priateľstvá, ktoré sa v priebehu rokov okolo mňa vybudovali. Pevne verím a dúfam, že aj drobci, ktorí občas bojujú so smútkom za domovom, pochopia, že aj toto miesto pre nich môže znamenať dočasný domov, a že budú chcieť pokračovať v tradícii nášho tábora a podávať deťom to, čo sme ich naučili.“
Gabika (12):
„Keď som sem prvýkrát išla, bola som veľmi v strese, čo ma čaká. Už do autobusu som nastupovala s obavami ako bude cesta prebiehať. Našťastie sa moje obavy nenaplnili a po chvíli som zabudla aj na rodičov. Cesta bola veľmi zábavná. Po príchode do tábora nám s batožinou pomohli veľmi milí animátori. Ubytovali sme sa a išli sme na večeru, kde nám Silvia (vedúca tábora) povedala čo nás počas týždňa čaká a oboznámila nás s pravidlami tábora.
Zažili sme už indiánsku paličku, sprchu (vodný kvíz), podávanie si mokrej plachty nad hlavou, fúkanie loptičky cez vodu, hádzanie kockou, music kvíz, levely. Všetky hry nám dôkladne vysvetlili. Každé ráno mávame ranný kruh, kde sa vzájomne spoznávame so všetkými animátormi/deťmi a dávame spätnú väzbu na priebeh tábora. V čase popoludňajšieho voľna máme rôzne voľnočasové aktivity: volejbal, futbal, basketbal, učíme sa tancovať, vyrábajú sa náramky, takže každý si niečo vyberie. Je tu super a vychutnám si každý moment.“
Cez víkend sa spájali generácie a Slovenská pošta bola pri tom
Pri príležitosti Svetového dňa starých rodičov a seniorov sa uskutočnil 4. ročník medzigeneračného podujatia „SPOLU A NAPLNO“.
V Medickej záhrade v centre Bratislavy sme sa počas celého uplynulého víkendu stretávali s našimi zákazníkmi, ale zavítali k nám aj naši súčasní a bývalí kolegovia. V našom stánku bol pripravený pre všetkých zaujímavý kvíz o Slovenskej pošte, návštevníkom sme bližšie predstavili naše produkty a služby a pri káve sme diskutovali o ich potrebách a získavali spätnú väzbu na našu prácu. Návštevníci podujatia pozitívne hodnotili záujem pošty chodiť medzi svojich zákazníkov a pomáhať im zoznamovať sa so službami a produktmi, ktoré ponúka.
Veríme, že sa čoskoro vidíme osobne na ďalšom zaujímavom podujatí.
Takí sme my poštári
Dnes vám predstavíme nášho kolegu Jaroslava Žitného, supervízora pre región NR a KN
1. Kedy ste začali pracovať na Slovenskej pošte a aká spomienka sa vám k tomu viaže?
Môj prvý deň začal 4. júla 1984, dva mesiace po maturite. Našťastie sme v tento deň nastúpili do Výpočtového strediska spojov, ako sa to vtedy volalo, dvaja. So spolužiakom zo strednej školy a kamarátom Marošom Kelemenom. Odvtedy sme v práci spolu, už je to 40 rokov.
2. Čo považujete za váš najväčší pracovný úspech?
Určite to, že som sa vypracoval na supervízora.
3. Aký bol váš najzaujímavejší deň na pošte?
Tých bolo za 40 rokov veru dosť. Vždy ma najviac poteší, keď odchádzam z pobočky ako informatik, ktorý vyriešil problémy, všetko opätovne funguje a vedúca/vedúci pošty je s mojou prácou spokojná/spokojný.
4.Aký úsmevný zážitok vás postretol v práci?
Bolo ich neúrekom, veľmi úsmevné príhody mám hlavne zo športových hier. Ako futbalista a volejbalista som si toho na týchto akciách užil naozaj veľa. Jednu spomeniem. V tom čase sa ešte organizovali viacdňové športové hry a tento zážitok je z Košíc. Ako futbalisti sme to mali najhoršie, lebo všetky športy končili v piatok, ale my sme museli hrať v sobotu ešte finále. V piatok večer bola zábava a diskotéka. Ja ako kapitán som mal byť príkladom a ísť skoro spať. Avšak tanec pre mňa znamená veľa. Tancovačka trvala do rána, do postele som sa dostal okolo 6:30 hod.
Už o 7:30 hod. ma budil riaditeľ nášho kraja so slovami: „Jaro, vstávaj! O chvíľu hráte finále, keď to prehráte, pôjdeš do Nitry pešo!“ Bolo to veľmi, veľmi ťažké, ale šťastie sa na nás usmialo a finále sme vyhrali ☺ .
5. Ktoré tri veci vám napadnú, keď sa povie Slovenská pošta?
Poštové známky, ktoré aj zbieram. Ďalej žlté poštárske auto a hlavne Slovenská pošta sa spája s mojou rodinou. Môj otec bol v minulosti riaditeľ Dopravného závodu spojov v Nitre a sestra je tiež dlhoročná „ekonómka-manažérka“.
6. Ako trávite voľný čas? Máte koníčky, ktorým sa pravidelne venujete?
Ako som už spomenul, celý môj život sa spája s futbalom. Tomu som obetoval naozaj veľa času. Rekreačne hrám tenis, volejbal a zjazdové lyžovanie je mojou srdcovkou. Hory a more musia byť každoročne. Zbieranie a následne jedenie hríbov je pre mňa dokonalý relax.
7. Aké je vaše obľúbené jedlo?
Jedlá z hríbikov, ale aj tiež všetko s knedľou – segedínsky guľáš, sviečková na smotane, moravský vrabec s kapustou a pod.
8. Čo prajete Slovenskej pošte do budúcna?
Aby vydržala a zvládla ťažké obdobie a prekonala ho čo najrýchlejšie.